Čítanie rozvíja fantáziu a zbližuje deti s rodičmi. Matky radia, čo a prečo deťom čítať

8. augusta 2017
Autor: Viktória Mirvajová
Foto: archív respondetiek, časopis Bublina, Mum Made Homeschool, Shutterstock

citanie detom

Zaspávanie pri čítaní alebo rozprávaní rozprávok a chichotanie sa na napodobňovaní hlasov zvieratiek je obľúbeným večerným rituálom detí. Hoci klasické čítanie vytláčajú rozprávky z monitora, nikdy knižky nenahradia. Opýtali sme sa dvoch mám, ktoré čítanie deťom berú naozaj seriózne, prečo by sme mali deťom čítať, a aj to, ako deti motivovať, aby samy siahli po knižke.

Čítanie vnímajú aj bábätká

Zakladateľka blogu Čítajme si spolu a mama dvoch detí Viki Marcinová hovorí, že deťom môžete čítať už od prvého dňa, čo sú na svete. „Základným pravidlom totiž je, že jazyk sa učia omnoho skôr, než ho začnú produkovať. Keď jedného dňa začnú hovoriť mama, nie je to preto, že tesne predtým sa im tieto zvuky v hlavičke zastabilizovali a hneď to vyslovili správne. Predchádzalo tomu ohromne veľa pokusov. Deti vnímajú a počujú od začiatku a ich mozog pracuje rovnako,” hovorí Viki.

Aj výskumy dokázali, že spievanie či čítanie bábätku rozširuje slovnú zásobu ešte skôr, než začne hovoriť. „Navyše čítanie alebo počúvanie, keď rodič číta, zlepšuje sústredenie dieťaťa a jeho pamäť. Rozvíja v ňom aj empatiu, veľmi dôležitú črtu v dnešnom svete. A, samozrejme, viaže rodiča a dieťa k sebe,” vysvetľuje. Mnohé mamy sa nazdávajú, že čítanie rozprávok môže nahradiť napríklad rozprávka v televízii. Nie je to však tak. „Televízia sa nezastaví, ak dieťa nerozumie nejakému slovu či vete. Deti si občas vedia z opakovaného pozerania rozprávky zapamätať celé pasáže, hoci aj v cudzom jazyku, no nemusia im pritom rozumieť. Naše deti potrebujú práve interakciu. V nej sa posúvajú dopredu, rozširujú si okruh slov a názorov,” objasňuje mama.

Ako deti motivovať ku knihe?

Viki Marcinová ako skúsená mama čitateľka má aj osvedčené metódy, ako deti doviesť k čítaniu. Na základe svojich skúseností radí, aby deti čítali ešte skôr, než si myslíte, že to môžu vnímať. „Keď v prvých rokoch života číta dieťaťu rodič, ono si to spojí s láskou, pozornosťou, blízkosťou, ako niečo veľmi príjemné. Tak sa postupne vytvorí zvyk, ktorý neskôr pomôže preklenúť prvé váhavé obdobia,” vysvetľuje Viki V žiadnom prípade by ste nemali odopieranie čítania alebo, naopak, nútenie k čítaniu používať ako trest. Keď už deti vedia čítať samy, rozvoju mysle pomôže 20 minút denne.

Neznamená to však, že už mu rodič nemusí čítať. „Rodič sa môže s dieťaťom striedať po vetách, odstavcoch, stranách. Naučiť sa samostatne čítať je samo osebe veľmi zložitý proces, ktorý si vyžaduje veľa cviku. Ak by dieťa čítalo samo a nešlo by mu to dobre, veľmi rýchlo by stratilo chuť. No spoločné striedavé čítanie mu to celé trochu uľahčí. Umožní mu dočítať príbeh do konca, hoci aj s istou námahou, a to je veľmi silný motivačný prvok. Zároveň si užíva čas, ktorý ma rodič vyhradený len preň. V období, keď je puberta prakticky za rohom, je to pre ich vzájomný vzťah veľmi dôležité,” zdôrazňuje.

Ak chcete, aby si deti našli cestu ku knihám, v prvom rade musia vidieť tento zvyk u vás. „Deti čítajú iba vtedy, ak vidia čítať rodičov. Rodičia síce zvyknú hovoriť, že na knihy nemajú čas, ale čo robíte, keď v rade na pošte strávite desať minút? Najčastejšie začnete prezerať Facebook. Za desať minút v rade na pošte sa dá prečítať jedna kapitola dobrej knihy, ktorá vám nedá spať,” posmeľuje rodičov Viki.

Užitočné knihy nájdete pre deti každého veku

Aj keď tipy na zaujímavé detské knižky nájdete na Vikinom blogu Čítajme si spolu, aj pre nás pripravila malý výber. Pre deti do jedného roka odporúča sériu Minipédia z vydavateľstva Svojtka. „Sú to malé a pevné leporelá s kopou interaktívnych prvkov, teda s tým, čo deti v tomto veku potrebujú. Dá sa tam kadečo ťahať, posúvať a obracať,” hovorí.

Deťom od dvoch rokov sa určite bude páčiť knižka Môj bláznivý obrázkový svet. „Je to prekrásna kniha plná detailov a drobností. Schováva sa tam ohromne veľa odkazov aj pre rodiča. Keď si ju vezmete s deťmi na gauč, budete sa veľmi dobre baviť obaja,” odporúča. „Pre deti od štyroch rokov by som odporučila Nečakané priateľstvá, novinku vydavateľstva Albatros. Ide o veľmi milú knihu, ktorá predstavuje zvieracie či rastlinné dvojice, ktoré v prírode žijú v symbióze,” radí.

V jej odporúčaniach pre prvákov a staršie deti nechýbajú detské knižky Roalda Dahla. „Jeho diela sú však miestami celkom divoké, určite na čítanie spolu s rodičom a na veľa rozhovorov. Žirafa, Pelly a ja je veľmi dobrý úvod do Dahlovej tvorby. Matilda, jedna z jeho najlepších kníh, je pre prvákov ako stvorená.”

Doprajte deťom kvalitný časopis

Jana H. Hoffstädter je mamou deväťročného syna, učiteľkou nemčiny, občasnou prekladateľkou, autorkou knihy Cesta na svet, ktorá rodičom pomôže zodpovedať otázku malých zvedavcov, odkiaľ sa deti vlastne berú. Stála aj pri zrode nového slovenského detského časopisu Bublina, ktorý uzrel svetlo sveta asi pred mesiacom. Vymysleli ho Broňa Schragge a Vanda Gábrišová, ktoré si k tvorbe prizvali ďalších šikovných dospelákov. Jana bola osobou „zodpovednou za písmenká.” Bublina mala byť od začiatku iná než ostatné detské časopisy, no zároveň zaujímavá pre detského čitateľa. Inšpirovali sa českým časopisom Raketa či inými zahraničnými nápadmi, ale aj požiadavkami detí. „Mali sme stretnutie s deťmi v jednej malej škole a bavili sme sa o tom, čo by v časopise chceli mať. Najviac spomínali komiks,” vysvetľuje Jana H. Hoffstädter.

„Je to časopis, v ktorom si každý niečo nájde, nie je zameraný len na čítanie alebo len na vystrihovanie a skladanie, alebo len na jednu tematickú oblasť. Je tam zo všetkého čosi, v prvom rade je však plný originálnych ilustrácií od slovenských autorov, čo je dôležitá súčasť bublinovej identity. To všetko na príjemnom papieri s pekným vizuálom,” opisuje prednosti Bubliny Jana.

Dielo dospelákov, ktoré deti vedia vnímať

Časopis je určený deťom vo veku zhruba od šesť do desať rokov. Veru, aj niektorí skúsení autori mali spočiatku pred detským publikom rešpekt. Nato je tu však redaktor, ktorý „dopomôže” textu, aby bol detskému publiku zrozumiteľný. „V tomto smere som nemala veľa práce, naši autori sú profesionáli.“ Prvé číslo Bubliny sa krstilo na festivale Pohoda začiatkom júla. Na jeho tvorbe sa podieľali aj ľudia, ktorí nemajú skúsenosti s tvorbou pre detského čitateľa. Napríklad Michal Hvorecký, Tomáš Hudák, Samo Trnka, Branči Kováč a ďalší, aj oni sa však podľa Jany svojej úlohy zhostili výborne.

Zdá sa, že rovnako to vnímajú nielen detskí čitatelia, ale aj tí dospelí. „Doterajšie reakcie sú väčšinou dobré až nadšené, máme z toho radosť. Niekomu sa viac páči jedno, inému druhé a to je dobre, chceli sme, aby bol časopis rozmanitý. Prvé číslo bolo testovacie, a to vo všetkých smeroch. Teraz sa už usilovne chystá druhé, ktoré bude ešte pestrejšie, pretože pribudnú nové rubriky,“ dodáva.

Čítanie deťom rozširuje fantáziu

Jana by sa do prípravy časopisu iste nepustila, keby neverila, že čítanie má obrovský význam. „Vždy, keď čítam, cestujem do iného sveta. A to isté platí aj pre deti. Keď im čítajú rodičia, rozširuje im to fantáziu, predstavujú si to, čo počujú. Môžu sa potom s rodičmi rozprávať o tom, čo čítali. Dozvedia sa nové veci, zistia, že svet funguje aj inak, nielen tak, ako ho poznajú z domu, zo škôlky alebo zo školy. Môžu sa vžiť do pocitov postáv z knižky, zistiť, ako sa kto v rôznych situáciách môže zachovať a cítiť alebo že sa cítia úplne rovnako, čo býva povzbudivé,” hovorí Jana.

Nejde však len o písmenká. „Pre deti je dôležitý aj vizuálny vnem, obrázky a pekné ilustrácie pomáhajú pochopiť príbeh a sú súčasťou celkovej estetiky. Väčšie deti, ktoré si už čítajú aj samy, sa naučia dobre porozumieť textu, čo im neskôr uľahčuje aj učenie,” myslí si Jana. Podľa nej je veľmi dôležitý aj spoločný moment dieťaťa a rodiča, pri ktorom si spolu čítajú a sú si blízko. Keďže ona sama so synom často číta, má aj niekoľko tipov na pekné detské knižky. „Momentálne som preložila knižku, ktorá vyjde v septembri. Volá sa Tri životy Maxi a je určená deťom od ôsmich rokov. Pekný príbeh o hľadaní samého seba s krásnymi ilustráciami od Brone Schragge. Okrem toho ma zaujala knižka Medveď, ktorý tam nebol od Orena Lavie. A náš syn Edo v posledných mesiacoch doslova fičí na príbehoch o Štikútovi, teraz netrpezlivo čaká na posledný dvanásty diel.”