Diana Lokšová: Vďaka básničkám deti začali jesť aj netradičnú zeleninu

28. apríla 2017

Že majú knihy silnú moc, sa presvedčili Diana Lokšová a Andrea Kováčová pri svojich deťoch. Vďaka knižke Moji zeleninkoví kamaráti, ktorú z vlastnej iniciatívy vytvorili, pomohli nielen sebe, ale aj mnohým ďalším rodičom. Stalo sa nemožné… Deti začali mať rady zeleninu.

Diana nám v rozhovore prezradila, ako kniha vznikala a čo nové sa pritom autorky naučili.

Prečo ste sa rozhodli učiť deti jest zeleninu vlastnou knižkou? Osvedčené tipy a rady nefungovali?

Keď mala moja dcéra Terezka rok a pol, prišlo obdobie, keď nechcela jesť nič, čo som navarila okrem zemiakov, cestovín, ryže a mäsa. A to aj napriek tomu, že sa u nás zelenina jedla každý deň a hneď niekoľkokrát. Skúšala som rôzne rady a recepty. Kamuflovala som zeleninu ako sa len dalo. Niečo fungovalo, niečo nie. Chcela som ale, aby jedla zeleninu aj surovú a bez tajností.

Doma sme mali knižku, v ktorej bolo zopár básničiek o ovocí a často sme si z nej čítali. Keď som jej chcela dať ovocie, na ktoré nebola zvyknutá, ukázala som jej ho v knižke, prečítala o ňom básničku a ona ho bez problémov zjedla. Bola som nadšená a začala som hľadať knihu s básničkami o zelenine, no nikde žiadna nebola. Tak som si zopár veršíkov o zelenine vymyslela sama. Chýbali nám k tomu síce obrázky, ale aj tak to pomohlo.

Presne v tom čase som začala premýšľať nad vlastnou knižkou a onedlho sme sa stretli s Andrejkou. Keď si vypočula básničky a videla, ako naša Terezka je zeleninu, o knižke bolo rozhodnuté. Spoločne sme pripravili 45 básničiek.

 

Moji zeleninkoví kamaráti

Čo vás na výrobe knihy najviac bavilo a čo zaujímavé vám to dalo?

Najviac ma bavila tvorba básničiek a následná spolupráca s ilustrátorkou a grafičkou. Ten moment, keď som prvýkrát videla vizuálnu podobu básničky podľa predstavy niekoho iného bol úžasný. A rovnako, keď celá kniha už začínala naberať skutočnú podobu.

Najzaujímavejšie sú praktické skúsenosti s vydaním, marketingom a predajom knihy. V tomto smere som sa toho veľa naučila práve vďaka Andrejke.

Aké boli prvé reakcie vašich detí?

Boli nadšené. Terezka už básničky poznala a popri tom, ako sme na knihe pracovali, videla aj samotné ilustrácie. Takže, keď sme domov priniesli prvé knihy z tlačiarne, zostala úplne prekvapená, že to sú tie obrázky, čo pozná, čo má mamka v počítači. Hneď sme museli knihu otvoriť a čítať. A odvtedy sme ju čítali každý deň. Do dvoch týždňov už vedela všetky básničky naspamäť, sama si v knihe listovala a recitovala si ich podľa obrázkov. U Andrejky to bolo podobné.

Takže kniha mala okamžitý účinok?

V čase, keď kniha vyšla, už u nás taký veľký problém so zeleninou nebol, lebo sme si spolu čítali básničky a spoločne pripravovali jedlo už dlhšie. Bez problémov to išlo vtedy, keď mala na tanieri zeleninu rozdelenú do jednotlivých samostatných kôpok podľa druhu.

Horšie, keď bola s niečím zmiešaná, napríklad ako rizoto, alebo v omáčke spolu s mäsom, prípadne v zeleninovej polievke. Ale odkedy máme doma knihu a používame ju, tak sa zlepšilo aj to.

Zároveň vďaka knižke teraz varievam aj takú zeleninu, ktorú som predtým nezvykla, ako bataty a topinambur.

Aký je to pocit, keď vidíte, ako vaše dieťa papá zeleninu s radosťou vďaka vášmu úsiliu?

Andrejka mi krátko po vyjdení knihy s obrovským nadšením volala, že Peťka s pomocou knihy zjedla aj takú zeleninu, ktorú doteraz odmietala. Bola absolútne šťastná, ako to funguje. Aj pre mňa, keď som videla, ako hladko to šlo práve s topinamburom a batatom, to bol skvelý pocit. Ten pocit, keď nám písali aj ďalšie nadšené mamičky, je neopísateľný.

Treba ich ešte presviedčať o tom, že zelenina je zdravá?

Občas si to pripomenieme, ale skôr v zmysle, že ju jeme, aby sme boli zdraví. Mám pocit, že to pôsobí viac motivačne, veď každý chce byť zdravý.

Uvedomujú si deti, pre ktoré je knižka určená, aj rozdiel medzi tým, čo je zdravé a čo je nezdravé?

Toto neviem posúdiť. Závisí to od toho, čo a ako im hovoria rodičia, aké staré sú tie deti a pod. Naša kniha je určená pre deti od 2 do 7 rokov, a teda je značný rozdiel v tom, čomu rozumie také dvojročné a čomu sedemročné dieťa. No aj to dvojročné si určite uvedomuje, že keď je choré, tak mu nie je tak dobre, ako keď je zdravé. Takže predpokladám, že ak sa mu podáva informácia, že aj vďaka zelenine bude zdravé, tak tomu rozumie. V každom prípade si ale myslím, že tým, ktorí si našu knihu kúpia, záleží na tom, aby si ich deti tento rozdiel uvedomovali. Verím preto, že v ich veku možnej miere áno.

S tým, ako budú vaše deti rásť, plánujete im vymýšľať ďalšie knižky?

Áno, máme v pláne aj ďalšie knižky, nakoľko v knihách pre najmenšie deti nenachádzame spracované určité témy, ktoré by sme si ako mamy želali. Momentálne pracujeme na knihe o ovocí, ktorá by mala byť rovnako komplexná ako tá zeleninková. Ďalšie témy zatiaľ nebudem prezrádzať. Či budeme pripravovať knihy aj pre väčšie deti, keď tie naše viac podrastú, to zatiaľ neviem. Vylúčené to však nie je.

 

Tento článok vznikol v spolupráci s Dianou Lokšovou a Andreou Kováčovou – mamičkami, ktoré sa v rámci celoslovenského projektu Čo dokáže mama venujú aj publikačnej činnosti pre deti. Po knihe Moji zeleninkoví kamaráti momentálne pracujú na ďalšej o ovocí.

Moji zeleninkoví kamaráti je kniha určená deťom, aby sa zoznámili a skamarátili so zeleninkou. Obsahuje 45 druhov zelenín doplnených prekrásnymi farebnými ilustráciami a výstižnými básničkami.