Keď sa z tela stane galéria. Prečo sa súčasné ženy dávajú tetovať?

20. júna 2017
Autor: Veronika Pilátová, Viktória Mirvajová
Foto: Unsplash, Mikuláš Senič, Veronika Pilátová, archív čitateliek

Trvalé obrázky na koži nie sú fenoménom modernej doby, ale sú tu už tisíce rokov. Pôvodná rituálna či magická funkcia tetovania pomaly vymizla a dnes sú tetovania predovšetkým estetickým doplnkom či akýmsi pamätníčkom priamo na tele.

 Pozreli sme sa na súčasnú „potetovanú kultúru“ zoširoka. Mladá tatérka opísala súčasné trendy v tetovaní a svoj postoj ku kerkám. Potetované matky s deťmi poukázali aj na stále pretrvávajúce stereotypy týkajúce sa tetovania a čitateľky sa podelili o príbehy súvisiace s ich trvalými ozdobami.


Pokreslené telo a čisté zuby idú dokopy. Pre všetkých, ktorým sú blízke tetovania a životný štýl s nimi spojený, sú tu ultrajemné zubné kefky CURAPROX z limitovanej Tattoo edition.


Dúfam, že tetovanie nevyjde z módy. Nebudem sa mať čím živiť, hovorí mladá tatérka z Ukrajiny

Les, mladá ukrajinská tatérka, vyniká mierne výstredným zjavom a zvláštnym prízvukom. Okrem tetovania učí deti tancovať a vyrábať keramiku. S predsudkami sa nestretáva. Veď ako sama hovorí, všetko je len o tom, ako sa venuješ tomu, čo robíš, nie o tom, ako vyzeráš.

Má len 19 rokov a pochádza z juhoukrajinského mesta Odesa. Na Slovensko prišla pred rokom a pol študovať učiteľstvo umenia v Nitre, ale škola ani mesto jej neposkytovali možnosti, ktoré očakávala. Les Paskarenko hodila všetko za hlavu, rodičom oznámila, že so štúdiom končí a odvážne napísala tatérke, ktorú našla náhodne v knižke. Dnes sú kolegyne v bratislavskom štúdiu, kde Les tvrdo pracuje na svojej tatérskej kariére.

Od začiatku tetovala naostro

„Jedno leto som bola doma na Ukrajine a chcela som si spraviť kurz tetovania. Už vtedy som robila návrhy pre tatérov a sama som mala nejaké tetovania. Žiadny kurz som však nenašla, tak som navštívila kamarátku v štúdiu a ona ma za jeden deň naučila držať strojček v rukách, to bolo všetko,” začína Les rozprávať svoj príbeh o tetovaní. Tvrdí, že sa nikdy neučila tetovať na neostro.

Prasaciu kožu, na ktorej sa mnohí tatéri učia, odmietala už len z rešpektu pred zvieratami. Skúšala tetovať banán, ale nedávalo jej to zmysel. „Veľa ľudí chcelo tetovanie zdarma. Začala som v Nitre na internáte. Povedala som si, že nemám čo stratiť, veď nepichnem ihlu tak hlboko, aby som niekomu prepichla ruku, a všetko sa dá časom opraviť. Rátala som s tým, že niektoré škaredé tetovania časom prerobím.”

Prvé a zároveň posledné tetovanie doma na Ukrajine spravila kamarátovi, ktorý sa ozval na tetovanie zdarma. „Tetovala som mu na zápästie pierko. Bola tam aj jeho frajerka. Obe sme sa na neho pozreli, či to myslí vážne. Podľa mňa to pierko chcela ona,” smeje sa Les.

Rodičia rozhodli za ňu

Tatérka nikdy nežila na dedine či v meste menšom ako Odesa, čo je hlavné kultúrne centrum Ukrajiny, veľkosťou porovnateľné s Bratislavou. Už od pätnástich rokov premýšľala, ako si na seba zarobiť. Pracovala kade-tade po kaviarňach, neskôr na strednej škole si začala kresliť do zošitov. Chodila na kurz češtiny. Práve tam dostali návrh, že jeden z triedy môže ísť študovať na Slovensko. Rodičia rozhodli za ňu, a tak sa Les už v sedemnástich rokoch dostala do Nitry, ktorá jej však nestačila. Aktuálne žije v Bratislave. Hlavné mesto sa jej spočiatku zdalo v porovnaní s Odesou malé, no časom sa doň zamilovala. „Jasné, že domov budem mať navždy v Odese, to je moja láska,” zdôrazňuje tatérka.

Jej tetovania sú čisto estetické

Na mladej Ukrajinke už na prvý pohľad vidno, že má k tetovaniam pozitívny vzťah. Aj jej telo zdobí niekoľko čiernych obrázkov. Les tvrdí, že za každým je dlhý proces výberu, moment zapáčenia sa či pocity po tetovaní. Aj keď konkrétne tetovanie nemá hlbší príbeh alebo zmysel, jeho majiteľ si pamätá okolnosti, za ktorých si ho dával robiť.

„Tetovania na mojom tele sú čisto estetické. Zachytávajú momenty života, pamätám si, čo som vtedy robila, prečo som si to dala vytetovať. Keď som sa začala venovať tetovaniam, rozmýšľala som nad takým, ktoré by pre mňa malo zmysel, ale nevyzeralo by prvoplánovo. Ako nejaká bodka, ktorá má za sebou veľa histórie, a keď sa na ňu pozrieš, tak si na niečo spomenieš. Na prvý pohľad je to však len obyčajná bodka,” vysvetľuje svoj prístup.

Prvé tetovanie mladej tatérky boli hrubé čiary okolo ruky, ktoré si dala spraviť v osemnástich rokoch spolu so svojím vtedajším frajerom. Stavila na minimalizmus a doteraz to neľutuje. „Jediné tetovanie, ktoré pre mňa niečo znamená, je mandala, do ktorej som zakomponovala systém bicykla – fixed gear, čo je bicykel s pevným prevodom,” hovorí Les, ktorá na obľúbenej „fixke” jazdí takmer všade. Tetovania na zvyšku tela má esteticky zladené v rovnakom štýle. „Mám však aj obyčajnú čiaru, na ktorej som si trénovala rovnosť. Keď sa ma na to niekto spýta, poviem, že to je minimalizmus,” smeje sa Les.

Jej prísni rodičia spočiatku neboli z obrázkov na koži nadšení. „Naši hovorili, že to budem ľutovať. Potom som odišla na Slovensko, a keď som sa o pol roka vrátila domov potetovaná, oznámila som im, že nechávam školu a idem tetovať. Pozreli sa na mňa a súhlasili. Bola som veľmi prekvapená, akoby na zem spadol meteorit.”

Nosí vlastné návrhy

„Rusko, Ukrajina a Poľsko sú podľa mňa v tetovaní oveľa ďalej ako Slovensko. Rusko zadáva štýl celému svetu. V posledných rokoch však aj slovenskí tatéri začali viac študovať, sledovať novinky, a tak sa úroveň zvyšuje aj tu,” konštatuje Les.

Sama má približne 15 tetovaní. Nohy si tetovala sama, zvyšok robil tatér, ktorý sa považuje za najlepšieho na Ukrajine. Štúdio má na hraniciach medzi Slovenskom a Ukrajinou, preto k nemu pravidelne chodieva. „Tetuje mi moje vlastné návrhy. Aj pri prvej kerke som zobrala ceruzku, pravítko a spravila kruh okolo predlaktia, aby to bol aspoň môj návrh.”

Tatérka aj lektorka

Les má zaujímavú kombináciu povolaní. Okrem PoppyTattoo robí lektorku v organizácii Krúžky v škole, ktorá realizuje záujmové krúžky priamo v materských a základných školách. Les vedie krúžok keramiky a tanečné krúžky hip-hopu a moderného tanca.

Boli sme zvedaví, aké sú reakcie detí a ich rodičov na jej tetovania. „Stretávam sa s reakciami ľudí, ktorí sú prekvapení, že potetovaná žena robí lektorku. Kolegovia a deti sú super aj napriek tomu, že nerozprávam dobre po slovensky a občas sa zvláštne obliekam. Nedávno sme mali festival a aj rodičia na mňa reagovali úplne normálne. Je to o tom, ako sa venuješ svojej práci, nie o tom, ako vyzeráš,” dodáva Les.

Neustále sa učí

„Moja profesia je o tom, že každý deň študujem. Na Instagrame hľadám inšpiráciu, mám plný telefón nápadov na tetovania. Keď večer odchádzam zo štúdia, moja práca sa nekončí. Stále pozerám videá, tattoo blogerov, youtuberov,” tvrdí Les. Podľa nej sú momentálnymi trendmi minimalizmus a autentické veci – vyfarbovanie či tieňovanie. Akvarelové farby už nie sú v trende. „Kvalita a idea musia byť v rovnováhe, tetovanie musí byť vždy na mieru a má človeka okrášliť,” tlmočí svoju filozofiu Les.

V minulosti boli tetovania skôr symbolom rôznych subkultúr. Morská panna, osemcípa hviezda či lebky boli charakteristické pre väzňov, námorníka ste spoznali podľa lastovičky. Je aj dnes tetovanie znamením určitej skupiny ľudí či spoločenskej vrstvy? „Pred dvomi či tromi rokmi prišla spolu s hipstermi, čo bola asi posledná výrazná subkultúra, vlna jeleňov či sov. Vždy, keď vidím niekoho staršieho s takým tetovaním, viem si ho predstaviť pár rokov dozadu v košieľke, s bradou a s okuliarmi,” hovorí Les.

Vníma tiež skupinku ľudí okolo hudobných štýlov reggae a drum and bass, ktorí si stále dávajú tetovať farebný óm – znak z budhizmu, ktorý znamená spokojný život. Ale inak sa s tým Les už veľmi nestretáva.

Čierne kvety sú jej rukopisom

V súčasnosti je takmer každý mladý človek potetovaný, no čoraz viac sa začína hovoriť o tom, že tetovanie už nie je moderné. Les si to však nemyslí. „Stále sa vymýšľa niečo nové, nielen v štýle, ale aj vo farbách. Už sú napríklad vegánske farby, ktoré nie sú testované na zvieratách, či neofialová farba, ktorá svieti v tme,” zdôvodňuje Les.

Tatérka si však zachováva svoj štýl. „Stáva sa, že niekto príde do štúdia, aby som mu vytetovala kvety, ale tak, ako ich robím ja – čierne nasýtené farby, fľaky, bodkovanie. Netetujem farebne a ľudia sú často prekvapení, ako dobre sa dá vytetovať len čiernou. Podľa mňa farebné tetovanie vyzerá ako maľovanka.”

Na otázku, či by niečo odmietla vytetovať, odpovedá jednoznačne: „Nápisy.”

Svoje deti hladia potetovanými rukami. Tetovanie im nedovolia, kým nedostanú rozum

Ak sa mladý človek v minulosti rozhodoval pre prvé tetovanie, bolo úplne bežné, že musel prosiť rodičov o dovolenie alebo pred nimi tetovanie roky tajiť. Dnes už potetované mamy nie sú ničím výnimočným. Petra a Saša nám odpovedali na dve otázky, aby pomohli odhaliť, či stereotypy rodičovských zákazov ohľadne tetovania ešte stále platia.

Petra: Moje deti si nedajú ani tetovačku zo žuvačky

Petra je mama dvoch detí, trojročnej Emilky a päťročného Šimona, a spolumajiteľka tetovacieho štúdia Body Gallery, ktoré založili spolu s bývalým partnerom Braňom. Okrem toho vlastní pekáreň Little Beans Bakery v Devínskej Novej Vsi, v ktorej sama pečie koláče.

Prvé tetovanie si dala urobiť v šestnástich, dnes má potetované ruky, chrbát a skoro celé nohy. „Keby som bola vaším dieťaťom, tak sa hanbím, že mám takú mamu!” Aj také sú občas reakcie okolia na Petru. Zažila už aj pľuvanec od pána v autobuse. Potetovaná mamička však tvrdí, že dnes je to už vo všeobecnosti lepšie.

Čo ti povedala mama, keď si prišla s prvým tetovaním?

Moja mamina bola okej, doteraz sa jej to celkom páči. Nebola síce šťastná, ale ani to príliš neriešila. Mala som to na miestach, ktoré sa dali schovať. Mame skôr prekážal piercing na tvári, ten sa skryť nedá. Pred otcom som ich však schovávala, teda myslela som si, že som ich schovávala. (smiech)

Vždy, keď som sa mame posťažovala na prácu, povedala: „Sama si si vybrala, tak musíš znášať následky.” Rodičia si dnes už ani nevšimnú, keď mám nové tetovanie.

Poznám však aj ľudí, ktorí pre reakcie okolia odchádzajú zo Slovenska, pretože to nedokázali zniesť. To je škoda, pretože potom je krajina menej farebná.

Čo povieš svojmu dieťaťu, keď príde domov potetované?

Hovorí sa, že deti rebelujú voči svojim rodičom a často sa dávajú tetovať aj neplnoleté, ale u nás v štúdiu nepotetujeme nikoho, kto má menej ako 18 rokov.

Keď budú chcieť tetovanie moje deti, nech ho majú, ale až keď budú dospelé. Keď budú vedieť, čo to znamená. Aj keď o 20 rokov to bude v spoločnosti zase úplne inak. Momentálne si moje deti nedajú ani tetovačku zo žuvačky.

Saša: Mama mi k tetovaniam nikdy nezagratuluje

Sašino prvé tetovanie, malé neidentifikovateľné písmenko na prste, vzniklo, keď mala 15 rokov, teraz by ste si ho v záplave ďalších keriek ani nevšimli. Písmenko si už veľakrát chcela dať prerobiť, ale povedala si, že prvú škvrnu bude musieť znášať do konca života. Dnes má takmer jedenapolročnú dcéru Zaru a pre predsudky okolia prestala chodiť verejnou dopravou.

Čo ti povedala mama, keď si prišla s prvým tetovaním?

Spočiatku som tetovanie, samozrejme, skrývala. Neskôr mi ho, asi v spánku, odhalila, a bol to veľký boj. Doteraz je. Ona nie je človek, ktorý by to nejakým spôsobom odsudzoval, ale najradšej by to videla všade inde, len nie na svojej dcére.

Ešte donedávna sme mali tichú domácnosť. Vždy, keď som prišla s niečím novým, chvíľu mlčala, no o pár dní ju to prešlo. Odkedy mám dieťa, všíma si viac bábo, ale stále mi za to negratuluje a ani nikdy nebude. (smiech)

Reakcie okolia už neriešim. Ak by bol na mňa niekto nepríjemný v prítomnosti mojej dcéry a nejakým spôsobom by sa ma to dotklo, tak sa asi neudržím. Je to len obmedzenosť ľudí.

Čo povieš svojmu dieťaťu ty, keď príde potetované?

Nebudem mať proti tomu nič. Len nech si to dá spraviť, až keď dostane rozum. Je jedno, kedy ho dostane. To je individuálne. Môže ísť sama, nemusím ju ťahať za ruku, len nech viem, že to nie je u nejakého barbara doma na kolene.

Čo narobím? Nebola som iná, bude to na nej. Zara má na výber. U nás som potetovaná len ja, tato nie je potetovaný a ani nikdy nebude. Možno mi povie, že mama ty si strašná, si smiešna, choď si to dať vyčistiť. Nech si dá na to čas, nech to nie je niečo, čo bude o dva roky ľutovať, alebo na miesto, ktoré jej ešte bude rásť a meniť sa, čím sa tetovanie deformuje.

Tri ženy, tri rôzne pohľady. Tetovanie nie je iba ozdoba

Stála spomienka na blízku osobu, symbol životnej filozofie alebo len ozdoba. Čitateľky, ktoré sa zapojili do našej súťaže o zubné kefky z limitovanej Tattoo edition, sa podelili aj o fotografie a príbehy svojich tetovaní.


Čo pre vás znamená vaše tetovanie?

Kristína

„Tetovania na mojom chrbte rozdelím na dve časti. Tetovanie vľavo je slnko s mesiacom a trošku vyššie je lotosový kvet. Boli tetované na Slovensku strojčekom. Tetovania vpravo a nižšie mi tetovali v Thajsku. Ide o tradičné thajské tetovanie nazývané Sak Yant. Robí sa bambusom alebo oceľovou ihlou. Všetky tetovania majú pre mňa význam. Hlavne thajské tetovania sú mojou srdcovkou. Nielen preto, že myšlienky a učenia budhizmu sú mi blízke, ale aj proces tetovania bol pre mňa výnimočným zážitkom, spojeným s krásnym prostredím, úžasnými ľuďmi, pozitívnymi dojmami a s energiou.”

Barbora

„Moje tetovanie je vďaka tatérke Pavle vernou kópiou obrázka, ktorý nakreslila minulý rok moja, vtedy šesťročná dcéra Ela pre svojho mladšieho brata. Srdce a smelé ťahy pestrofarebných voskoviek predškoláčky rada nosím všade so sebou. A pri pohľade na ne mi vždy napadne, že kde je láska, tam je už vlastne všetko.”

Mirka a Adriána

„Dva obrázky na dvoch nohách a pritom jedna bez druhej len ťažko kráčajú. Tetovanie máme spoločné so sestrou. Každá má svoju mačku, ale polovica hlavy je vytetovaná dostratena. Len keď sú spolu, dávajú význam a úplnosť. Sú také ako my. Samostatné, nepoddajné, hravé. Vyjadrujú našu lásku, blízkosť, priateľstvo a nezmazateľné spojenie.”

Pri ďalšom sedení u tatéra môžete čisté a zdravé zuby zatínať od bolesti aj vy. Pochváľte sa svojim tetovaním a  zašlite nám fotku s popisom. Ďalších 5 z vás získa ultrajemnú dizajnovú kefku CURAPROX Tattoo edition.