Kreatívna dvojica tvorí, žije a sníva v košickom sídliskovom byte

23. mája 2017
Autor: Bára Tabačková, Simona Lichá
Foto: Bára Tabačková, Mirka Gromovská, Peter Kaľavský

Uprednostnili voľnosť v tvorbe pred pracovným zhonom a blízkosť k rodine pred kariérou za hranicami Slovenska. Vybrali sme sa do ateliéru maliarky Mirky Gromovskej a dizajnéra odevnej značky Petra Kaľavského.

Spoločný ateliér dvojice je súčasťou ich košického bytu, ktorý si pretvorili podľa vlastných predstáv. Je ich domovom, miestom tvorby aj zdrojom každodennej inšpirácie. Mladý pár nám porozprával o tom, ako sa dá príroda prepojiť s každodennou prácou a aj to, prečo nebudú mať tradičnú svadbu.

Balkón ich spája s prírodou

Predstavy o tom, ako si byt zariadia, mali dávno predtým, než sa im ho podarilo nájsť. Balkón je miestom pomalých raňajok a skorých rán s kávou v ruke. Sú to bylinky, zeleň a výhľady na les bez betónovej džungle, ktoré im pripomínajú atmosféru milovanej chaty u babky v Poráčskej doline.

Pre Mirku je byt domovom, no zároveň miestom, kde tvorí a maľuje. Umeniu sa venuje celý život. S úsmevom hovorí, že umeleckú dráhu jej vybrala učiteľka v škôlke. Dnes sa venuje najmä maľbe, no uvedomuje si, že uživiť sa umením a mať zároveň finančnú istotu nie je na Slovensku vôbec jednoduché. „Raz sa človeku zadarí, potom príde mesiac, keď je to slabé. Keď má človek hypotéku, musí mať akúsi istotu stáleho príjmu. Ja ju zatiaľ nemám, no budem sa snažiť, aby to tak bolo,“ hovorí Mirka, ktorá sa umeniu nevenuje na plný úväzok, ale popri tvorbe pracuje vo fotolabe.

Štetcami maľuje minimálne

Vo svojej tvorbe veľmi rada kombinuje akvarelové alebo pastózne techniky. Jej výtvory sú momentálne kombináciou akvarelu, vodovkových farieb a nánosov so špachtľou. Svoj štýl nazýva špachtľovým a priznáva, že štetce používa len minimálne:„So štetcom maľujem len detaily, zvyšok vyzerá rozmazaný špachtľou. Postupne som prišla na to, že ľudom sa to takto páči.”

Za roky tvorby si prešla viacerými technikami. Po vysokej škole začala šiť hračky z látok z tvare zajaca, ktoré predávala pod značkou Zajac. Jej posledným nápadom sú veľkonočné vajíčka z betónu. Tieto produkty vyžadujú veľa času a popri maľbe sa im venuje už len príležitostne.

Farby vyberá Mirka intuitívne a rozhoduje sa väčšinou až v obchode. Maľuje prevažne akrylovými farbami. V maľbe ju baví najmä voľnosť a nekonečné možnosti, ktoré môže na plátne kombinovať.

Skejty a oblečenie navrhuje z domu

Peter, ktorý je dizajnérom skejtbordovej a odevnej značky Nugget, vymenil kanceláriu v Brne za prácu z domu v Košiciach. Tento spôsob práce ho odbremenil najmä od administratívnych záležitostí a priniesol mu viac priestoru na tvorbu. „Aj keď pracujem z domu, stále je to práca pre firmu, ktorá niekde sídli a má reálnych zamestnancov zvyknutých pracovať od ôsmej. Nie je to teda tak, že vstanem o dvanástej a pracujem do desiatej večer.”

V Brne mu chýbala najmä rodina a kamaráti. Uvedomil si, že mať ich nablízku je pre neho dôležitejšie, než si myslel. Pri tvorbe ho okrem prírody ovplyvňuje práve Mirka. Vďaka nej vyhodil polovicu pravítok a naučil sa tvoriť spontánne.

Štastie sa má zdieľať

Slogan na vnútornom vrecku bundy je Petrovou myšlienkou a spontánnym nápadom, ktorý vznikol vďaka filmu Seana Penna Útek do divočiny. Práve vo filme zaznela myšlienka, že šťastie nie je úplne pravé, keď sa nezdieľa s niekým iným.

V ťažkom období v Brne, ktoré sprevádzal stres a následné vyhorenie, si Peter uvedomil, že práve obyčajné trávenie času v prírode dáva človeku najviac: „Cítil som, že chcem vypadnúť zo všetkého stresu a žiť pokojnejší život. Dôležité je tvoriť, no prispôsobiť život tak, ako vyhovuje viac tebe. V mojom prípade mať väčší pokoj, a to znamená byť doma.”

Obľúbený nôž z bicykla

V ateliéri má Peter viacero predmetov, ku ktorým má citový vzťah. Jedným z nich je nôž, ktorý dostal ako darček od otca. Dal ho vyrobiť jemu aj bratovi u Jakuba Petráša, ktorý vyrába nože na zákazku s čepeľou z damaškovej ocele. Oba nože sú vyrobené z osiek starých bicyklov Petra a jeho brata, na ktorých kedysi obaja jazdili trial.

Veľmi blízke sú mu aj skejtbordy. Pre Petra predstavujú skejtové dosky dokonalé prepojenie dvoch vecí, ktoré miluje – dreva a športu. „Skejtová doska je strašne zaujímavé médium. Páči sa mi na nej kombinácia grafiky s drevom, ktorú si nemôžeš dovoliť na iných produktoch a nevieš to na iných produktoch ani docieliť. Na dosky používajú dva základné spôsoby tlače. Buď sa vytlačí raster na film, ktorý sa nanesie na dosku, alebo sa tlačí priamymi farbami,” opisuje techniku.

Steny ako v jaskyni

Keďže obaja tvoria a pracujú prevažne doma, inšpiráciou je im najmä priestor, v ktorom žijú. Výrazným interiérovým materiálom, na ktorom sa zhodli obaja, je betón. „Niekto by povedal, že je to surové alebo nedokončené, ale v podstate je to tým, že betón nemá dokonalú textúru, a to nelichotí úplne každému. Pre nás je betón inšpirujúci, no pre niektorých našich známych je to ako v maštali,” vysvetľuje dizajnér, ktorému betón pripomína jaskyňu, a preto sa často aj za počítačom cíti, akoby bol skutočne v prírode.

Hneď vedľa ich kreatívneho priestoru je spálňa. Do nej bola pôvodne plánovaná tehlová stena, plány sa zmenili úplnou náhodou. „Pri škrabaní steny sa začala odhaľovať zaujímavá maľovka. Postupne sa odkryl aj ornament. Vyzeralo to úžasne a ja som hneď vedela, že si to necháme,” spomína Mirka.

Srdcovou záležitosťou pre oboch je dedinka Poráč na Spiši. Je to miesto, kde sa radi vracajú každý rok.  Plagát upršaného, zahmleného Poráča si plánujú zarámovať a zavesiť na stenu v spálni. Fotky z Poráčskej doliny a momentov strávených na chate u babky, majú na nočnom stolíku, mobile aj počítačovej ploche.

Zásnuby v ateliéri

Najväčším plánom blízkej budúcnosti je pre Petra a Mirku svadba. Aj zásnuby sa odohrali priamo v byte na košickom sídlisku KVP ešte v čase, keď v ňom nebývali. „Na moje narodeniny Peťko tajne prebral kľúče od bytu, zaviedol ma sem a prekvapil žiadosťou o ruku,” hovorí Mirka. Dôkazom, že obaja majú radi neštandardné veci, je aj snubný prsteň s neobrúseným diamantom. Mirka tvrdí, že majú s Petrom podobný vkus, preto vedela, že ak raz vyberie snubný prsteň, bude sa jej páčiť: „Je to najjednoduchší tvar prsteňa, aký si viete predstaviť. Keď dáte dieťaťu nakresliť prstienok, takto ho nakreslí. Ja podľa tohto konceptu vyberám všetky doplnky a nábytok do bytu. Stále si predstavím, ako by danú vec nakreslilo dieťa.”

Mimo štandardu bude aj celá svadba, ktorú plánujú na Islande. „Tradície máme radi, no svadba je pre nás symbol lásky dvoch ľudí, a práve preto sa chceme na všetky oficiality vykašlať. Pôjdeme na Island, len my dvaja a kameraman. Kresťanskú svadbu budeme mať pre úzku rodinu v kostole v Košiciach. Na Islande to spravíme ako také uvoľnené svadobné fotenie a psychicky sa zoberieme v prekrásnej rýdzej prírode,” smeje sa budúca nevesta.

Život má byť jednoduchý

V minulosti mali hlavne Peter veľké plány s vycestovaním do Ameriky či Británie, no postupne obaja prišli na to, že prvoradá je pre nich rodina, pokoj a život s priateľmi. Najdôležitejšie je pre nich robiť v živote to, čo ich baví, no nie na úkor pokoja.

„Pre mňa už nie je najdôležitejšie vytvoriť najkrajšie tričko na svete, ale viesť pokojný život ako väčšina ľudí. To je môj najväčší cieľ, žiť jednoducho,” prezrádza svoju životnú filozofiu. Mirka v tom až tak jasno nemá: „Budúcnosť sa nejako vyvinie. To, po čom budeme túžiť sa ešte len ukáže. Nehovorím, že chcem byť slávna, alebo že sa chcem živiť iba tvorbou. Možno budem chcieť v istom momente niečo úplne iné.”

O Mirke Gromovskej a Petrovi Kaľavskom

Košičan Peter Kaľavský pracuje ako dizájner českej skejtbordovej a odevnej značky Nugget. Mirka Gromovská pochádza zo Spišskej Novej Vsi, vyštudovala dizajn na Fakulte umení TU v Košiciach. Dnes sa venuje najmä výtvarnému umeniu. Dvojica spolu býva a tvorí v byte na košickom sídlisku. Peter partnerku učí technickosti, Mirka Petra spontánnosti. Snažia sa žiť jednoducho, robiť pekné veci, venovať sa rodine, chodiť do prírody a uživať si život.