Maliarka Dominika Žáková vytvorila vlastnú edíciu kefiek, inšpirovali ju staré šuštiaky

28. novembra 2017
Autor: Simona Lichá
Foto: Veronika Pilátová

Svet, ktorý maliarka Dominika Žáková vytvára, je plný farieb a pozitívnej energie. Najnovšie svoju tvorbu preniesla z plátna na limitovanú edíciu zubných kefiek CURAPROX. O jej umeleckej tvorbe, ale aj o tom, ako návrh kefiek vznikal, sme sa s Dominikou rozprávali v jej novom ateliéri.

Dominika je sama sebe extrémne prísnym šéfom. Jej ideálnou predstavou je vstávať o šiestej, zacvičiť si jogu a o ôsmej už byť v ateliéri. „Snažím sa mať rutiny. Keď povolím, cítim, že to ide do kelu, a viem, že mi nemá kto iný povedať, vstaň a makaj. Práca maliarky nefunguje tak, že niekde sedím s pohárom vína, zrazu ma kopne múza a ja utekám maľovať,“ smeje sa Dominika. „Kedysi som bola silný prokrastinátor, teraz sa to nejako prelomilo a veci riešim tak, ako prichádzajú. Strašne sa teším z toho, že už sama sebe nestojím v ceste,“ dodáva.

Tvrdí, že jej tvorba je väčšinou o skúšaní a nápady prichádzajú až so samotnou prácou. „Mne veľa vecí napadá pri mechanickej činnosti, akou je napríklad natieranie plátna farbou. Je síce veľmi pravdepodobné, že ho potom pretriem inou farbou, ale pri tej fyzickej činnosti sa už sústredím na to, čo na tom plátne bude, už vtedy to začne vznikať. Vtedy tá múza prichádza,“ opisuje vlastný tvorivý proces.

Pôvodný návrh kefiek bol čierno-biely, ale to nie je Žáková

CURAPROX podporuje domácich umelcov, preto po grafickej dizajnérke Miši Chmelíčkovej začiatkom roka oslovil na spoluprácu aj Dominiku. „To, že ma sami oslovili, bolo úplne super. Zároveň som sa smiala, pretože asi týždeň predtým som priateľovi hovorila o značkách, lovebrandoch, s ktorými by som raz rada spolupracovala. CURAPROX bol medzi nimi, takže ma to veľmi potešilo,“ spomína. A zároveň dodáva, že návrh kefky nebol hneď jasný.

„Dali mi voľnú ruku, ale bol to proces. Na začiatku som chcela k tomu pristúpiť viac konceptuálne, návrh bol dokonca prevažne čierny. Samozrejme, že som dostala feedback – dobré, ale nie je to Žáková. Čo bola pre mňa aj akási sebareflexia, že som si uvedomila, že ľudia odo mňa na základe mojej tvorby už niečo očakávajú. „S farebnou verziou som nakoniec veľmi spokojná, pretože som to proste ja. V tejto verzii sme menili už len poradie farieb. Konkrétne tie boli inšpirované starými šuštiakmi,“ dodáva.

Pri tvorbe najviac potrebuje svetlo a hranice

Hoci je slobodnou umelkyňou, určité vopred dané hranice jej pri maľbe pomáhajú.  „Myslím si, že najlepšie sa vymýšľa, keď máte nejaké mantinely. Lebo keď máte nekonečné množstvo možností, je to občas paralyzujúce. Prísť pred prázdne plátno a povedať si, že môžem robiť čokoľvek, je hrozné. Niekedy je dobré povedať si, že toto budem robiť iba v takýchto štruktúrach alebo v takejto farebnosti. Oporné body môžem porušiť akokoľvek, ale stále hrám podľa určitých pravidiel,“ vysvetľuje Dominika.

Ako maliarka potrebuje mať pri kreatívnom procese vhodné podmienky. Podľa toho si hľadala aj svoj nový ateliér, v ktorom sme ju navštívili len pár dní po tom, čo sa doň nasťahovala. „Pre mňa je najdôležitejšie svetlo, pretože je zároveň aj inšpiráciou. Celá som iná, keď svieti slnko. A teda okrem svetla sa teším aj z toho, že konečne mám jednu miestnosť, kde môžem skladovať obrazy. V rámci ateliéru som si urobila výstavku, väčšina z týchto obrazov bola ešte moja diplomovka,“ komentuje diela na stenách.

Kefky sú aj sebainšpiráciou

Inšpiráciu hľadá všade naokolo. „Mňa inšpiruje veľmi veľa vecí. Sú to úplne náhodné veci, napríklad včera, keď som uvidela tieto kefky, zrazu to bola sebainšpirácia. Povedala som si, aha, to ružové pozadie s tými zelenými gradientmi vyzerá dobre. A tak som si nahodila ružové plátno a viem, že na tomto ružovom kruhu budú teraz zelené gradienty. Uvedomila som si, že túto farebnú kombináciu som kedysi milovala, ale nevenovala som sa jej tak, ako by som chcela,“ komentuje farby, ktoré sú jedným zo štyroch základov kefiek.

„Inšpirujú ma knihy, hudba,“ hovorí. Medzi jej obľúbencov patrí Milan Kundera, ale aj Harry Potter. Hudobný záber je veľmi široký – od Beethovena až po hip-hop. Zároveň priznáva, že dobrým zdrojom nápadov je pre ňu aj internet. „Možno to vyznie smiešne, ale v tomto je podľa mňa super Instagram. Keď si nájdeš tie správne profily. Samozrejme, sú tam aj také tie virálne hovadiny, ale je tam aj veľa dobrého umenia. A zároveň je to taký demokratický prostriedok.“

Chcela by vedieť všetko

Pri pohľade na Dominikinu tvorbu sa dá len ťažko odhadnúť, ako časovo náročný je proces maľby. „Líši sa to. Veľmi to závisí aj od toho, v akej som nálade. Ďalej od toho, akú farbu paliet používam. So žltou, s oranžovou a červenou pracujem oveľa dlhšie než s modrou a so zelenou,“ hovorí Dominika. „So žltou je to naozaj beh na dlhé trate. Napríklad najnovšie formáty, ako ten žltý, majú snáď sedem vrstiev. Časovo je to potom náročnejšie. Nemôžeš robiť susedný trojuholník, keď schne ten prvý. To trvá naozaj dlho,“ vysvetľuje.

Priznáva, že niekedy je ťažké povedať si, či je obraz hotový. Stáva sa jej, že ho po mesiaci premaľuje. „Mám aj obraz, ktorý bol snáď dva roky hotový, a potom som ho prerobila. Pri niektorých obrazoch viem hneď, že sú dokončené. Veľmi mi pomáha, že po novom si obrazy skicujem. Vtedy všetky detaily doriešim už na skici a naplánujem si to. Je to pre mňa úplne nový prístup a je to strašne osviežujúce,“ opisuje nový systém maľovania.

Jej prístup k maľovaniu sa môže zdať trochu komplikovaný aj preto, lebo ju zaujíma široký záber tém a všetko by najradšej variovala a rozoberala donekonečna. „Kedysi som chcela vedieť všetko o všetkom. Chcela som byť doktorkou, biologičkou, matematičkou, jednoducho chcela som robiť všetko,” smeje sa Dominika. „Dnes viem, že nikdy nebudem najlepšia maliarka, ale chcem vedieť všetko o svojich témach, čo je tiež dosť nedostižný cieľ, no snažím sa týmto spôsobom priblížiť k tomu nekonečnu,” dodáva maliarka, ktorá sa venuje aj teórii umenia a farieb.

Vždy sa snaží veriť svojmu vkusu

Ako každý umelec aj ona má sny a plány o tom, kam by chcela v budúcnosti svoju tvorbu posunúť. „Strašne rada by som robila so svetlom, s drevom a tiež s keramikou. O tom stále snívam, nájsť si čas a začať sa to učiť,“ prezrádza.

Jasnú predstavu má aj o spoluprácach s inými značkami. „Taká čerstvá vec sú obaly na mobily. Predtým som robila v spolupráci s knižnicou záložky, robila som aj s rôznymi teniskovými značkami, ale napríklad aj zvončeky na bicykel. Vždy sa snažím veriť svojmu vkusu a snažím sa podľa toho rozhodovať aj pri spoluprácach. Neviem to siliť a podľa mňa to potom z tej spolupráce aj cítiť,“ s úsmevom uzatvára.

Na novej limitovanej edícii zubných kefiek CS 5460 Palette Edition vidno, že spojenie Dominikinho vkusu a schopností so značkou CURAPROX sa vydarilo. Dvojbalenia kefiek v dvoch farebných vyhotoveniach nájdete v e-shope aj v CURAPROX Smile Shopoch.

O Dominike Žákovej

Vyštudovala odbor maliarstvo a iné médiá na VŠVU v Bratislave. Jej diplomová práca s názvom Interstellar pozostávala z vyše 80 kruhových farebných plátien evokujúcich vzdialený imaginárny vesmír s farebnými planétami. Jej tvorba je rozpoznateľná vďaka výrazným farbám a geometrickým útvarom. Má za sebou niekoľko samostatných a skupinových výstav na Slovensku aj v zahraničí. Venuje sa tiež teórii farieb.