Mobilný dom, záhradka, blízkosť rodiny aj prírody. Strávili sme deň so Zuzanou Matúšovou Girgoškovou

27. júna 2017
Autor: Bára Tabačková, Viktória Mirvajová
Foto: Lucia Ho-Chi, Bára Tabačková

V malej dedinke pod Karpatmi našla svoj domov päťčlenná rodina novinárky Zuzany Matúšovej Girgoškovej. Na okraji obce si postavili mobilný drevodom a založili permakultúrnu záhradku. Tento čin bol pre nich súčasťou životného resetu, o čom aj pravidelne blogujú.

Zuzana je vyštudovaná žurnalistka, v médiách pôsobí už 14 rokov. Jej manžel je stavebným inžinierom. Rýchly životný štýl ich pred pár rokmi prinútil všetko od základov zmeniť. Dať si akýsi životný reštart. Ako sa to dá, nám rodinka, do ktorej okrem Zuzky a Jančiho patria aj ich traja synovia Jakub, Marián a Matej, ukázala počas jedného slnečného dňa, ktorý sme s nimi v ich dome a v záhrade strávili.

5:00 až 6:00 Vstávanie určuje najmladší člen rodiny

Deň sa u Matúšovcov začína pomerne skoro, podľa toho, kedy sa malý Maťko zobudí. „Potom si polhodinku ešte poležíme, následne na to zídeme dole, prezlečieme sa, namaľujem sa, upraceme kuchyňu,” opisuje ráno Zuzana.

6:30 Čas ísť do záhrady

O pol siedmej vstáva Zuzkin manžel Janči, aby polial záhradu. „Ja idem nazbierať bylinky na čaj, poliať kvety. Malého beriem so sebou. Potom sa vraciame do domu a robíme si čaj,” vysvetľuje.

7:00 Budenie chlapcov

Začína sa príprava starších synov do školy. „Chlapci potrebujú hodinu na to, aby sa obliekli a najedli, lebo popri tom robia milión ďalších vecí,” smeje sa mama. Raňajky pripravuje Janči, Zuzka chystá desiate, medzitým ešte stíha vybehnúť do záhrady a skontrolovať, z ktorej zeleniny bude môcť navariť obed.

8:00 Začína sa pracovný deň

Janči vezie Jakuba a Maroška do školy, ktorá však nie je tradičnou vzdelávacou inštitúciou. „Starší synovia chodia do komunity doma vzdelávajúcich rodín, postavenej na princípoch demokratického vzdelávania. V komunite si deti samy volia, čo sa budú učiť, kedy a s kým. Prioritou nie je klasické vzdelanie, ale rozvíjanie sociálnych zručností, ako riešenie konfliktov nenásilnou komunikáciou, spoznávanie seba, svojich pocitov, podporovanie talentov, ktoré dieťa má. Dnešné školy učia deti informácie, o ktorých neviem, či ich budú o 20 rokov potrebovať. Podľa štúdií až 60 percent súčasných zamestnaní zanikne, pretože budú automatizované. Pre nás je dôležitejšie, aby si deti vedeli obhájiť svoj názor, vedeli kreatívne a slobodne myslieť, na problém pozerali ako na výzvu, než sa bifľovali informácie, ktoré aj tak zabudnú a v praktickom živote nevyužijú. V komunite sa decká učia tak, že si ten svet zažijú,” vysvetľuje svoj prístup k vzdelávaniu Zuzana.

Keď deti odídu do komunity, najmladší Matej spí, Zuzka si sadá za počítač a pracuje. „Tvorím časopis pre jednu stolársku firmu. Píšem odborné stolárske články. Teraz napríklad o tom, ako kreatívne využiť OSB dosky na nábytok, tiež články o palubovkách alebo skrutkách. Veľmi ma to baví,” hovorí vyštudovaná novinárka, ktorá predtým pracovala ako editorka zahraničného spravodajstva verejnoprávnej televízie.

Okrem stolárskych článkov pravidelne píše aj na svoj blog LifeReset. „Tam uverejňujeme články o našom životnom príbehu. O tom, ako sme prešli životným reštartom, teda osobnostným, rodinným a partnerským vývojom. Píšem aj o našom mobilnom dome, cestovaní a permakultúre.”

10:00 Dopoludnie s bábätkom a prírodou

Okolo desiatej sa zobúdza malý Matej. Zuzana upratuje hračky, s malým ide do záhrady, kde sa spolu hrajú na deke, sedia pri jazierku a sledujú kačky. Teraz chodia kontrolovať aj nedávno narodené šteniatka. „Vtedy si užívam prítomnosť. Pracujem, keď bábätko spí. Tak som oddýchnutá, a keď sa zobudí, viem sa sústrediť len naň.” Tieto chvíle si Zuzana veľmi váži, práve v prítomnosti dieťatka oveľa viac preciťuje aj prírodu, ktorá ich obklopuje.

„Máme tu dvestoročnú vŕbu, v ktorej žije množstvo vtákov. Skúšala som testovať, či má ľudové pomenovanie bútľavá vŕba opodstatnenie. Keď mi je smutno alebo ma niečo trápi, idem si pod vŕbu oddýchnuť. Možno je to placebo efekt, ale veľakrát sa mi uľavilo a zabudla som na to, čo ma trápilo. Prišla som na to, že výraz bútľavá vŕba nebude len náhodne vymyslený,” zverila sa nám Zuzka.

11:00 Príprava obeda z domácich surovín

Obed je u Matúšovcov vždy sezónny. Zuzana sa snaží využiť najmä čerstvé suroviny z vlastnej záhrady. „Sezónne varenie je lacnejšie, zdravšie a ekologickejšie,” hovorí Zuzana, podľa ktorej rodine vôbec neprekáža, že má jesť niekoľko týždňov tie isté suroviny pripravené na rôzne spôsoby. V čase, keď sme ju navštívili, pripravovala obed z cukiny, cibule, šalátu, vajec a z čerstvých byliniek. Pestujú aj paradajky, cesnak, papriky, baklažány, hrášok, šalát, tekvicu, mrkvu, kaleráby, petržlen, cibuľu, jahody, zemiaky, fazuľu, egreše, kapustu, zeler, kukuricu, uhorky aj melóny…

Na úrodu sa nemôžu sťažovať aj preto, že záhradku vytvorili v zmysle permakultúry. „Pri permakultúre ide o to, aby sme vytvorili záhradu podľa vzoru lesa, v ktorom nikto neseje a aj tak je plný rastlín a stromov. Nikto ho neorie ani nestrieka proti škodcom a napriek tomu má každý rok väčšie prírastky. Základ je vytvoriť prírodnú záhradu, ktorá je rovnako rozmanitá ako les. Takáto záhrada si vie vytvoriť vlastné kolobehy a odbremeňuje človeka od niekedy nezmyselnej práce. Napríklad od pletia obnaženej pôdy. Nikde v prírode nie je odkrytá pôda. Pre prírodu je to katastrofa, a preto posiela výsadkárov – burinu, aby ju zachránila. Riešením je nastielanie slamou, štiepkou, senom, lístím, tak ako je to prirodzené aj pre les, ” vysvetľuje Zuzana, ktorá k tomuto štýlu záhradkárčenia pričuchla počas dobrovoľníctva na permakultúrnych farmách na Novom Zélande. Po návrate si spravila permakultúrny dizajnérsky kurz pod vedením Patricie Černákovej.

Všetko v záhrade má svoj význam. Napríklad jazierko je zásobárňou vody pre vlhkomilné rastliny na jej severe a špirála tieni jazierku, čím bráni odparovaniu vody. Záhony nastielané slamou zas držia vlhkosť, vďaka čomu môžeme v lete na pár dní vycestovať bez obavy, že zelenina neprežije. Slama tiež bráni rastu buriny aj erózii pôdy v záhonoch. Zelenina nie je po silných dažďoch špinavá od zeme a viac je chránená aj pred ľadovcom.

12:00 až 14:00 Dedinská socializácia

Poobede najmladší člen rodiny opäť zaspí a Zuzka sa opäť vracia k práci. Keď vstane, idú s malým na prechádzku, často zakotvia u susedov na káve. „Sme malá dedina a vždy niekoho stretneme. S každým sa porozprávam. Všetkých dedkov a babky pozdravíme,” oboznamuje nás so životom na dedine. Potom už dvojica čaká na príchod svojich chlapov.

16:30 Príchod manžela a synov

Jakub a Maroš sa vracajú domov spolu s otcom, ktorý má v Trnave kanceláriu. „Keď prídu decká, vypíname počítače a venujeme sa im. Chlapci sa najprv zvítajú so mnou a s malým, a potom už bežia do záhrady pozrieť sa, čo je tam nové. Či už dozrel hrášok, alebo jahody. Teraz bežia aj k šteniatkam,” opisuje šťastná mama. Potom sa s mužom dohodnú, čo urobia okolo domu alebo v záhrade, zatiaľ čo sa deti hrajú. Deťom však nerobí problém pomáhať a motať sa popri rodičoch, keď niečo robia.

Podľa Zuzany je dôležité s deťmi tráviť veľa času, ukazovať im pekné nové miesta a rozprávať sa s nimi. „Deti nijako špeciálne nevychovávame. Keď sme mali prvé dieťa, tak som čítala všetky možné knihy, aby som ho vychovala dobre. Rýchlo sme pochopili, že to nie je o výchove a že deti naozaj už všetko vedia. Úlohou dospelých je byť im dobrým vzorom, čo znamená neustále na sebe pracovať.”

18:00 Spoločná večera a zábava na dvore

Večer Zuzka pripraví ešte spoločnú večeru. V lete sa spolu chodievajú kúpať do bazéna, Janči s chlapcami skáče na trampolíne alebo sa idú spolu prejsť so psom. Na začiatku leta je ich rituálom chodiť na čerešne.

Večery sú venované aj stretnutiam s kamarátmi. „Máme veľmi veľa kamarátov. Často chodievajú oni k nám alebo my k nim. Keďže ich je tak veľa, musíme si dopredu naplánovať, kedy kto príde.”

20:00 Uspávanie synov

Pred spaním si Zuzka a Janči deti podelia. „Ja beriem najmladšieho, nakŕmim ho, manžel zatiaľ okúpe tých dvoch opičiakov,” smeje sa Zuzana. O ôsmej sú všetci chlapci už v posteliach.

Rodina svoj večer uzatvára spoločnou modlitbou, poďakovaním za všetko pekné a prosbou o niečo, čo je pre nich v tom čase dôležité. „Je to pre nás veľmi vzácny spoločný čas. Vtedy deti často načrtnú aj tému, ktorá je pre nich významná. Sme celá rodina pokope a môžeme tomu venovať pozornosť,“ približuje Zuzana. Keď deti zaspia, Zuzana a Janči trávia čas vo dvojici. „Občas ešte zapneme počítač, ale snažíme sa, aby táto situácia nevznikala často. Nemáme televízor, takže v zime mi muž často číta. V lete po večeroch napríklad oddychujeme pri spracovaní ovocia. Teraz napríklad čistíme višne, ktoré pôjdu do sušičky. Snažíme sa mať aj čas len tak posedieť si večer na terase a debatovať,” opisuje pokojný záver dňa Zuzana.

O Zuzane Matúšovej Girgoškovej

Vyštudovala žurnalistiku na UK v Bratislave, aktívne pôsobila v médiách. Naposledy ako editorka zahraničného spravodajstva v RTVS. Pred vyše štyrmi rokmi sa s manželom Jánom rozhodli riešiť vzťahovú a osobnostnú krízu radikálnou zmenou životného štýlu. Odišli dobrovoľníčiť na ekofarmy na Novom Zélande. Po návrate predali dom, odišli zo svojich zamestnaní, kúpili starý sad a vybudovali v ňom permakultúrnu záhradu s mobilným domom. Zuzana sa o ich životný príbeh, ako aj o cestovateľské zážitky po krajinách ako Kambodža, Thajsko, Škandinávia a poznatky o permakultúre či zdravom bývaní, delí na blogu LifeReset.