Mydlo používa namiesto sprchovacieho gélu, odličovača aj šampónu. Petra sa snaží žiť bez odpadu

7. novembra 2017
Autor: Viktória Mirvajová
Foto: archív Petry Slezákovej

Bratislavčanka Petra Slezáková sa pred vyše rokom rozhodla žiť tak, aby produkovala čo najmenej odpadu, a pravidelne o tom bloguje na stránke Zero Waste Slovakia. Nedúfa, že sa jej podarí žiť úplne bez smetí, no robí všetko preto, aby jej uhlíková stopa na tejto planéte bola čo najmenšia.

Zvykli sme si na pohodlný život a málokto sa zamýšľa nad tým, či je pohodlný aj pre našu planétu. Na základe názorov a užitočných tipov od žien, ktoré si uvedomujú, aké dôležité je chrániť životné prostredie, vám chceme ukázať, že niekedy stačí malý krôčik na to, aby sme žili lepšie, zdravšie a šetrnejšie. Na 11 otázok o zodpovednosti k životnému prostrediu odpovedala vyznávačka životného štýlu „zero waste“ Petra Slezáková.

Čo je v súčasnosti podľa vás najväčší problém týkajúci sa životného prostredia?

Najväčším problémom je človek. Všetko, čo robíme, má dosah na životné prostredie, a vzhľadom na náš konzumný spôsob života je ten dosah čoraz väčší. Výrazne tým narúšame rovnováhu ekosystému a následky vidieť oveľa častejšie a výraznejšie. Oceány zamorené plastmi, pralesy zničené pre pestovanie palmového oleja a živočíšnu výrobu, časté výkyvy počasia… Planéta sa začína búriť. Musíme si uvedomiť, že my potrebujeme planétu na prežitie, nie ona nás.

Čo vy robíte pre našu planétu?

Už rok a pol sa snažím žiť životným štýlom „zero waste“, teda produkovať minimum odpadu. Keď predsa len nejaký odpad vytvorím, tak ho poctivo recyklujem, bioodpad kompostujem na komunitnom kompostovisku na našom sídlisku. Väčšinu potravín nakupujem bez obalu, používam prírodnú kozmetiku balenú v papieri a po drogériu si chodím s vlastnou fľašou. Snažím sa žiť v duchu dobrovoľnej skromnosti. Tiež sa zo mňa stala vegetariánka.

Máte nejakú ekologickú „vychytávku“, na ktorú nedáte dopustiť?

Je ňou taká jednoduchá vec ako mydlo. Na trhu je niekoľko slovenských značiek, ktoré ponúkajú prírodné, ručne robené mydlá. Predávajú sa bez obalu alebo v minimalistickom papierovom obale. Môžete ním nahradiť niekoľko výrobkov, vyhnúť sa tak zbytočnému odpadu a zapratanej kúpeľni. Mydlo používam namiesto sprchovacieho gélu, tekutého mydla, odličovača, šampónu aj peny na holenie. Na cestách poslúži aj na pranie či umytie riadu.

V čom je Slovensko v oblasti ekológie pred inými krajinami?

Množstvo odpadu, ktoré vyprodukuje priemerný Slovák, je ešte stále relatívne nízke oproti niektorým západným krajinám. Veľké plus je, že ľudia ešte nezabudli variť, dokážu zo základných potravín vyčariť úžasné jedlá a vystačia si aj bez nezdravých polotovarov, po ktorých ostáva veľa odpadu. Tiež ma veľmi teší, že na Slovensku máme mnoho šikovných ľudí, ktorí sa neboja podnikať a ponúkajú ľuďom alternatívy života šetrného k životnému prostrediu. Stále ma napríklad prekvapuje, aká široká je ponuka slovenskej prírodnej kozmetiky v ekologickom balení.

V čom je Slovensko v tejto oblasti za inými krajinami?

Bohužiaľ, stále máme veľmi nízku mieru recyklácie, v rámci EÚ sme na chvoste. Ľuďom chýba motivácia. Často nevedia, ako odpad správne triediť. Chýba tu aj povedomie o rôznych globálnych súvislostiach našej spotreby.

Čo môže urobiť bežný človek?

Každý drobný krok sa ráta. Nosiť si na nákup vlastnú plátennú tašku, látkové sieťky na pečivo či ovocie a zeleninu, jazdiť na bicykli alebo autobusom namiesto auta, piť vodu z vodovodu namiesto kupovania vody v plastových fľašiach a, samozrejme, zredukovať svoju spotrebu vo všetkých oblastiach života. Dôležité je rozmýšľať nad tým, čo nakupujeme, ako to nakupujeme, za akých podmienok to bolo vyrobené, akú to má životnosť a čo s tým urobíme, keď sa to pokazí.

Čo môžu pre životné prostredie urobiť firmy?

Pomaly sa začína zvyšovať dopyt po ekoproduktoch. Firmy by to mali vidieť ako príležitosť a prísť na trh s novou ponukou. Je dôležité, aby sa riadili zásadami tzv. cirkulárnej ekonomiky a dizajnovali produkty, ktoré budú trvácne, ľahko opraviteľné a na konci aj stopercentne recyklovateľné. Takýmto spôsobom nevznikne odpad, ale cenný zdroj na výrobu ďalších produktov a navyše sa tým šetria aj naše primárne neobnoviteľné zdroje ako drevo, kovy či ropa.

Čo môže urobiť štát?

Štát by mal jednoznačne ukázať, že téma odpadového hospodárstva a globálneho otepľovania mu nie je ľahostajná. V zahraničí sa dajú nájsť príklady, keď štát úspešne podporuje energiu z obnoviteľných zdrojov, daňovo zvýhodňuje opravy pokazených vecí, aby sa zbytočne nevyhadzovali, a motivuje k triedeniu odpadu a k recyklácii. Na to posledné ani nemusíme chodiť ďaleko, úžasným príkladom je obec Palárikovo.

Do akého stavu by ste sa vy sama v oblasti zodpovedného života voči životnému prostrediu chceli dostať?

Ideálne by bolo vytvárať naozaj nulový odpad, ale to nie je úplne reálne. Chcem ďalej pracovať na znižovaní svojej celkovej uhlíkovej stopy. Vegetariánstvo bolo pre mňa veľkým krokom, no chcem aj naďalej znižovať svoju spotrebu mliečnych výrobkov a stravovať sa čo najviac lokálne.

Snažíte sa v tomto smere ovplyvňovať svojich blízkych, rodinu, priateľov?

Ľudia najlepšie reagujú, keď im jednoducho idete príkladom. Nikto nemá rád, keď ho niekto poúča. Preto som začala písať o svojom zero waste živote blog a na Facebooku ľuďom pravidelne dávam tipy a triky na bezodpadový život. Občas chodím aj prednášať do škôl či na mestské festivaly. Je úžasné vidieť, koľko ľudí v mojom okolí začalo meniť svoje zvyky a aké veľké pokroky už urobili.

Myslíte, že generácia našich rodičov bola k životnému prostrediu šetrnejšia?

Počas socializmu boli ľudia výrazne poznačení nedostatkom tovaru v obchodoch, takže ich šetrné správanie a nízka spotreba bola skôr z núdze cnosť. Po uvoľnení a otvorení trhu si to akoby potrebovali kompenzovať.

Generácia mojich starých rodičov však vedela naozaj žiť v súlade so životným prostredím. Vedeli, koľko práce a námahy sa skrýva za dopestovaním kila paradajok, upečením chleba či ušitím blúzky, a preto bolo pre nich prirodzené si všetko vážiť a využiť do poslednej omrvinky. Súčasné deti si neuvedomujú, ako sa paradajky dostali do supermarketu, a nezdá sa im zvláštne, že ich majú aj v decembri. Netušia, koľko pôdy, vody a práce si to vyžaduje, a preto nemajú problém ich vyhodiť, keď už na ne nemajú chuť.

Aj CURAPROX sa snaží byť firmou bez odpadu. Z kancelárií zmizli koše a do konca roka 2017 chceme výrazne zredukovať všetok odpad. O snahe v rámci projektu Kancel bez koša si môžete prečítať na stránke Ekovír.

O Petre Slezákovej

Pochádza z bratislavskej Petržalky. Vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave a štrnásť rokov pracovala v bankovníctve. So životným štýlom „zero waste“ začala na jar v roku 2016 a o rok neskôr založila blog Zero Waste Slovakia s cieľom inšpirovať ľudí a pomôcť im k bezodpadovému životu v našich podmienkach. Jej snom je založiť bezobalový obchodík a vzdelávať deti o zodpovednom prístupe k životnému prostrediu.