otec

Otcom sa človek nestáva v momente, keď sa dieťa narodí. Čo robí zo súčasného muža dobrého rodiča?

22. augusta 2017
Autor: Simona Lichá, Veronika Pilátová, Viktória Mirvajová
Foto: Veronika Pilátová, Shutterstock, archív respondentov

S príchodom bábätka sa z muža oficiálne stáva otec. Cesta k tomu, aby sa stal ozajstným otcom s novými životnými prioritami je však dlhšia, sprevádzaná pokusmi, omylmi a zamýšľaním sa nad sebou aj nad svojou novou úlohou. S otcami a odborníčkami sme sa rozprávali o tom, čo vlastne znamená byť dobrým otcom, ako sa dá rodičovstvo skĺbiť s kariérou, aj o tom, že muž na „materskej“ nie je žiadna hanba.

Kedysi som si myslel, že materská je dovolenka, no počas otcovskej som si uvedomil opak

Vlado Cabak

Vlado Čabák sa po dokončení štúdia motal v reklame, neskôr prešiel do neziskovej sféry. Pracoval v Nadácii otvorenej spoločnosti, kým neprerušil prácu, aby sa mohol starať o svojho syna Vilka. Vlado je jedným zo stále rastúceho počtu mužov, ktorí sa odhodlali pozastaviť svoju kariéru a ísť na „otcovskú“. S Vladom sme sa stretli, aby sme zistili, aké bolo prevziať starostlivosť o bábätko a či sa mu kamaráti nevysmievali.

Keď mal Vlado 18 rokov a o deťoch ani nechyroval, predstavoval si, aké by bolo fajn ísť raz na „otcovskú“. „Predstavoval som si to, samozrejme, úplne inak ako to v skutočnosti bolo,” smeje sa mladý otec a ďalej opisuje svoje predstavy, ktoré sa minuli s realitou. „Myslel som si, že to bude viac dovolenka, no nakoniec to bolo celkom náročné životné obdobie. Dovtedy som nebol veľmi disciplinovaný a na otcovskej som zrazu musel byť, lebo malý mal svoj režim. Museli sme všetko stihnúť a naplánovať. Zo začiatku som sa riadil programom, ktorý zaviedla moja žena. Neskôr som si ho trochu prispôsobil,” vysvetľuje s úsmevom.

Náročná výmena úloh

Vlado pri Vilkovi nebol od začiatku. Do roka a pol sa o neho starala manželka Katka. Neskôr sa však spoločne rozhodli, že si úlohy vymenia. Katka nastúpila po roku a pol do práce na post komunikačnej manažérky u telekomunikačného operátora. „Vilko mal obdobie, keď bol viac naviazaný na mamu, hlavne vtedy, keď nebola doma. Keď sa vrátila z práce, vtedy bol na ňu nalepený. Inak to zvládal dobre,” opisuje zmenu vo vnímaní ich syna.

Zdá sa, že oveľa ťažšie to zvládal samotný otec. „Napríklad preto, lebo som typ, ktorý si ráno rád pospí. Vilo bol od mamy naučený vstávať skoro, čo bolo pre mňa náročné. Nakoniec som ho naučil vstávať neskôr. Zo začiatku som ráno vymýšľal rôzne hry, aby sme ešte nemuseli ísť von,” smeje sa, zatiaľ čo ho teraz už trojročný Vilko pozorne počúva a líže zmrzlinu.

Napriek tomu, že Vlado bol rok otcom na materskej, neprebral úplne všetky ženské úlohy. „Neviem totiž variť, to stále robila moja žena. Vilo chcel napríklad aj zaspávať len s ňou a po tom, čo ho uspala, ešte pre nás navarila, prípadne sme sa išli najesť von. A ešte pranie. Doteraz mám s práčkou problém, a keď ju zapínam, vždy mám ženu na telefóne,” opisuje nočné mory otca na plný úväzok.

Skĺbenie otcovstva a kariéry je o kompromisoch

I keď Vlado nie je kariérny typ, nepopiera, že práca sa nedá naplno skĺbiť s rodičovstvom. V každom prípade si to podľa neho vyžaduje kompromisy v pracovnej aj rodinnej rovine, dokonca aj vo vzťahu. „Moja žena je odo mňa staršia, a tak mala pracovnú kariéru rozbehnutú viac, no celkovo je veľmi dobrým príkladom toho, ako sa tieto dve veci dajú dobre skĺbiť. Záleží na tom, aký ten človek je a čo je ochotný obetovať. Pri otcoch je skĺbenie rodičovstva a kariéry trochu jednoduchšie, lebo ich rola v živote dieťaťa je iná ako v prípade matky, no keď si to vieme spoločne vynahradiť, dá sa to.”

Aký otec, taký syn?

Vlado tvrdí, že ich syn zdedil povahu po oboch rodičoch. „Miestami je netrpezlivý, niekedy výbušný, čo sa snažíme trochu korigovať. Je to živé dieťa, ktoré veci rýchlo pochopí. Všetko veľmi vníma, čo nás niekedy až prekvapuje. Vyžaduje si aj veľa pozornosti.”

Vlado tvrdí, že spätne už rozumie tomu, prečo bol taký neposedný. „Poslušný bol, ale nie vždy som s ním bol na jednej vlne, tak ako býva matka, ktorá ho porodí a je s ním od úplného začiatku. Smiali sme sa, že začal rozprávať vtedy, keď som nastúpil na otcovskú, aby mi vedel povedať, čo potrebuje a čo chce, aby som mu rozumel. Jeho prvé slová po mama a tata boli ham a búvať. Ja som totiž nevedel, čo všetko zvládne, napríklad na prechádzke som nevedel odhadnúť, čo ho unaví. Potom mi vonku zaspal na rukách,” vysvetľuje Vlado a dodáva, že až teraz s odstupom času vie, že Vilko bol úplne normálne dieťa adekvátne reagujúce na podnety, ba niekedy aj pokojnejšie ako ostatné deti. Vtedy však syna bral ako príliš živé dieťa a až časom sa naučil, ako k nemu pristupovať.

Otec si myslí, že Vilkovu predstavu o rodičoch ovplyvnilo práve to, že sa na materskej vystriedali. „Aj keď plody tej práce žneme až teraz. Keď som k nemu nastúpil, chcel byť s mamou, no teraz sa to veľmi vyplatilo. Chodí za mnou rovnocenne ako za mamou, je medzi nami normálny vzťah a dobre si rozumieme,” hovorí.

Hudba Davida Bowieho namiesto rozprávok

Nad odpoveďou na otázku, či je dobrý otec, uvažuje dlhšie. „Neviem, stále o tom rozmýšľam. Mal som nejakú predstavu o tom, ako vychovávať a nevychovávať dieťa, no časom mi životné nevyhnutnosti ukázali, že nie vždy sa to dá a že to treba zladiť aj s inými okolnosťami. „Niekedy si hovorím, ako mi to rodičovstvo ide, a potom zrazu príde situácia, keď stratím nervy, obaja sme ‘vo vývrtke’ a potom sa už len snažím zachraňovať situáciu. Najťažšie boli prvé noci, ktoré sme strávili bez Katky. To som si vravel, či na to stačím. Ale spätne to hodnotím ako relatívne štandardnú situáciu, len som z toho vtedy bol trochu v panike,” spomína.

Vlado si hovoril, že bude veľa vecí robiť inak, ako ich robil jeho otec, a potom sa prichytil pri tom, že ich robí rovnako. „Snažím sa vyvarovať aspoň tomu, čo mne pri mojom otcovi prekážalo. Boli sme traja súrodenci, ja som bol najstarší, väčšinou bola s nami mama, lebo otec pracoval. Moje detstvo však bolo fajn, nič konkrétne rodičom nemôžem vytknúť, možno len viac trpezlivosti, aj keď to sa niekedy tiež nedá,” empaticky dodáva.

Otec dal sám sebe sľub, že bude svojho syna viac viesť k rôznym záujmom. Počas otcovskej púšťal malému namiesto Spievankova koncerty Davida Bowieho, Macy Gray a iných interpretov, ktorých on sám považuje za dobrých. „Tancovali sme, potom chvíľu ,hral’ na bicích a pýtal si tetu Macy a uja Davida. Chcem, aby poznal dobrú hudbu, vedel, aké sú nástroje, ale zároveň, aby mal sám možnosť výberu. Teraz napríklad inklinuje skôr k športom, čo je super, aj keď ja nie som športový typ, tak mu v tom až tak nepomôžem,” smeje sa Vlado.

Stereotypy sa pomaly vytrácajú

Podmienky pri starostlivosti o dieťa sú pre ženy a mužov trochu rozdielne, no postupne pre mužov čoraz výhodnejšie. Muži sú zvýhodňovaní napríklad tým, že majú pomerovú výšku z platu vyššiu ako kedysi, teda takmer rovnakú ako ženy. „Vidno, že aj štát robí niečo pre to, aby sa otcovská dovolenka spopularizovala. No najskôr by to mali vidieť ľudia, aby sa nestalo, že sa na muža, ktorý ostane doma, pozerajú cez prsty. Pritom v západných a najmä severských krajinách je to úplne normálne, že si človek vezme ten čas na to, aby ho strávil s dieťaťom. Zatiaľ je to u nás jedna z mála vecí, v ktorých sú diskriminovaní muži a nie ženy,” vysvetľuje Vlado.

On sám sa nestretol vždy len s pozitívnymi reakciami na jeho rozhodnutie stať sa otcom na „materskej”. „Počul som názory, že muž by mal pracovať, živiť rodinu a nie byť doma, veď čo tam bude robiť, dieťa aj tak potrebuje v prvom rade mamu. Pri niektorých známych, ktorých som považoval za progresívnych, ma to aj prekvapilo. Niektorí kamaráti to hodnotili pozitívne, najmä ženy, zatiaľ čo iní sa na mňa pozerali so začudovaním a pýtali sa ma s iróniou v hlase, či som ešte na tej materskej. No neriešil som to. Naše rodiny nám to, naopak, skôr kvitovali.”

Napriek negatívnym reakciám sa však Vlado v tejto pozícii cítil veľmi dobre. Hoci sa už vrátil do práce a Vilko začal chodiť do škôlky, pri ďalšom dieťati by si otcovskú zopakoval. „Aj keď rozmýšľam, aké by to bolo, keby som mal dcéru. Nevadilo by mi, keby sa hrala s bábikami a ja by som si mohol čítať. Vilo musí stále behať a hýbať sa,” smeje sa otec.

Zároveň by odporučil všetkým otcom, ktorí sa na to cítia, aby si plnú starostlivosť o dieťa vyskúšali. Je podľa neho dôležité, aby to nerobili z donútenia okolia, ale aby sa s tou úlohou dokázali stotožniť.

Otcovská prospela aj vzťahu manželov

Otcovskú dovolenku manželský pár hodnotí pozitívne aj zo vzťahového hľadiska. Vlado sa stal vnímavejším a jeden druhému lepšie rozumejú. „Kedysi som si myslel, že materská je dovolenka, no počas otcovskej som si uvedomil, že to tak nie je. Je veľmi náročné všetko skoordinovať a zorganizovať. Sám som všade meškal, vždy sa niečo skomplikovalo. Aktivity s deťmi, ako aj bežné denné úkony boli zrazu oveľa náročnejšie. Obdivujem ženy, že to dokážu, dokonca aj s viacerými deťmi a dlhý čas,” pokorne vysvetľuje Vlado, uvedomujúc si svoje nedostatky.

„Nebol som plnohodnotnou náhradou mamy. Keď bola na materskej moja žena, prišiel som domov z práce a bolo navarené, dieťa spokojne spalo. Zvládala to skvele. Ja som to až tak nedokázal, potreboval som jej pomoc. Neviem, ako to zvládajú ostatní muži, ale ja som manželku potreboval,” dodáva.

Vlado s Katkou sa teraz vo vzťahu obojstranne lepšie chápu. „Pochopil som, že materská nie je jednoduchá, a ona pochopila, že ísť od dieťaťa do práce nie je až také super. Že to nie je len o tom, že tam mám pokoj a oddýchnem si od dieťaťa, ale aj o tom, že sa veľmi teším naspäť domov. Sama priznala, že je náročné byť s dieťaťom menej, len pár hodín denne po práci,” konštatuje Vilkov otec.

Čo hovoria na úlohu otca v súčasnej spoločnosti odborníčky?

otec

Výchova detí už dávno nie je len na pleciach matky. Rovnako to vidia aj odborníci. Psychologička vysvetlila, aký vplyv na bábätko má otec, ktorý mamu vystrieda po krátkej materskej. Politologička poukázala na rozdiely v zákonoch a v praxi týkajúce sa otca v starostlivosti o dieťa. Etnologička zas objasnila, ako sa súčasní otcovia líšia od otcov predošlých generácií.

O otcoch na rodičovskej dovolenke

Zuzana Zimová, psychologička:

„Rodičovská dovolenka býva spravidla od pol roka dieťaťa. Otec môže mamu vystriedať a nemyslím si, že by to mohlo byť pre dieťa nejakým spôsobom škodlivé. Vhodné je, ak sa otec aj dovtedy angažuje v starostlivosti o dieťa, aby to preň nebol šok, že zrazu je tu niekto, koho nepozná. Ak je to niekto, s kým to dieťa žije dennodenne, kto sa spolupodieľa na kúpaní, prebaľovaní, kŕmení a podobne, malo by to byť v poriadku.

Otec, pokiaľ to dobre funguje, sa popri matke stáva druhou najbezpečnejšou osobou pre dieťa, a keď sa s ním dieťa ocitne osamote, stále sa cíti bezpečne. Pri prechode z matky na otca sa síce dieťa môže cítiť rozrušene, ale nemyslím si, že by si nemohlo zvyknúť. Mama nemizne z jeho života, odíde len na pár hodín. Neodporúčala by som od dieťaťa odchádzať na 12 hodín a viac, no na druhej strane, rovnako to platí aj pre otcov, nielen pre mamy. Je to niekedy ťažké zladiť, ambíciu a kariéru s rodičovstvom, no pracujeme do šesťdesiatky až sedemdesiatky, prečo by nám malo chýbať päť rokov pracovného života?“

O otcoch a slovenskej legislatíve

Silvia Hudáčková, politologička:

„Slovenská legislatíva nie je diskriminačná, obaja rodičia môžu byť napríklad poberateľmi rodinných prídavkov, môžu ísť na rodičovskú či poberať rodičovský príspevok, a obom môžu byť deti zverené do starostlivosti.

No prax je iný príbeh. Pri rozvode slovenské súdy zvyknú deti zveriť do starostlivosti matke, pričom striedavá starostlivosť stále nie je štandardom. Ani pri jej priznaní nemá rodič vyhraté, nedodržiavanie výkonu súdneho rozhodnutia pri striedavej starostlivosti sa obíde zväčša bez trestu. Tu dochádza k poškodzovaniu vzťahu otca a dieťaťa a otcovských práv. Na druhej strane minimálne výživné je veľmi nízke, určenie jeho spravodlivej výšky v praxi kríva, a jeho neplatenie je ťažko postihnuteľné. Ženy s deťmi tak často končia v zlej ekonomickej situácii alebo finančnej neistote.

Podľa legislatívy si OČR môže vziať ktorýkoľvek rodič, túto možnosť má však len jeden. Prirodzene to býva matka, ktorá doma zostáva s chorým dieťaťom alebo rodičom. Môžeme sa dostať až na úroveň verejných služieb, kde sa s prítomnosťou otcov pri starostlivosti o členov rodiny nepočíta a spoločnosť signalizuje, že ide o úlohu žien. V nemocnici je napríklad izba pre matky alebo prebaľovacie pulty sú len na dámskych toaletách.“

O minulých a súčasných otcoch

Ľubica Voľanská, etnologička:

„Pre súčasných mladých otcov, z ktorých by sme mnohých mohli zaradiť do kategórie tzv. nových otcov, je charakteristické, že sa chcú venovať aj práci, aj rodine. Niekedy dokonca svoju rolu otca považujú za dôležitejšiu ako ich zamestnanie. Toto pomenovanie vzniklo v 70. rokoch 20. storočia v západnej Európe, kde sa vtedajší mladí otcovia rozhodli nesprávať, tak ako ich otcovia. Pamätali si ich ako večne pracujúcich a neprejavujúcich city. Noví otcovia sa chceli správať inak.

Otcovia a starí otcovia „nových otcov“ síce mohli mať rozličnú výchovu súvisiacu so spoločenským zriadením a režimom (najmä mimo vlastnej rodiny), no rozdelenie úloh v domácnosti i pri výchove detí sa veľmi neodlišovalo.

Ak by sme sa mali riadiť rozlíšením podľa príslušnosti ku generácii, nie je to niekedy jednoduché, lebo generácie v rodine môžu znamenať niečo iné ako generácie v spoločnosti, tzv. kohorty. Môžete sa pohrať s myšlienkou, že nie je jednoduché zladiť hodnoty a životné štýly generácií baby boomers, generácie X a generácie Y, mileniálov či dokonca generácie Z. Spoločným menovateľom budú odlišnosti vo vzťahu k práci a súkromiu, teda odlišné kladenie dôrazu na tieto dve oblasti života.“

Ako narodenie dieťaťa zasiahne do života muža? Spýtali sme sa otcov

otec

Určité predstavy o rodičovstve má, samozrejme, každý, no len realita ukáže, ako dieťa zmení život oboch rodičov. Na plánovanie času s deťmi a životné zmeny podmienené rodinou sme sa opýtali štyroch otcov, ktorí si čas s deťmi plánujú a nezanedbávajú ich ani na úkor svojej kariéry.


Ako zmenilo otcovstvo váš život?

Michal Meško, spoluzakladateľ a CEO kníhkupectva Martinus

Dcéra Lily (3)

„Je jedno, koľko si toho človek prečíta pred narodením prvého dieťaťa, aj tak nebude úplne pripravený a bude to také malé zemetrasenie. Dcéra nám zásadne upravila celkový harmonogram dňa i života. Môj pracovný deň sa skrátil, efektivita pravdepodobne stúpla.

Čo sa týka zladenia rodiny i práce, máme veľké šťastie, že si čas môžeme plánovať o niečo flexibilnejšie. Za posledné roky som si uvedomil, že veľmi potrebujem balans v rôznych oblastiach: rodina, práca a vlastný čas. Ak niečomu z toho dlhodobo venujem príliš málo alebo, naopak, príliš veľa času, vie ma to celkom rozhodiť a myslím si, že v konečnom dôsledku platí, že šťastní rodičia = šťastné deti.

Cez víkendy a kedykoľvek sa dá, sa snažíme vypadnúť z domu a ísť na výlet. Lily sa rada hrá s legom, programuje s Cubettom, hrá sa na obchod alebo kreslí. Špeciálnu radosť mám z toho, že nám doma vyrastá malá knihomoľka. Neexistuje, aby išla večer spať bez toho, aby sme jej prečítali knižku.”

Richard Čermák, Head of Brand spoločnosti WebSupport

Syn Riško (3)

„Dlhé roky som počúval z každej strany, ako mi dieťa radikálne zmení život a poprehadzuje všetky hodnoty. Bolo to úplne nanič, lebo opísať takú číru a úprimnú lásku sa nedá nijakým spôsobom. To musíte proste zažiť na vlastnej koži. Je to neopísateľný pocit.

Nech sa stane čokoľvek, na prvom mieste je on. Čas na prácu sa mi síce obmedzil, ale o to viac sa snažím využívať ten, ktorý aktuálne mám. Škoda len, že čas na rôzne bočné projekty nachádzam hlboko v noci, v opačnom prípade skoro ráno. Niekedy mám pocit, ako sa to povie, … že nespal som ani nepamätám. Hehe.

Synovi sa zvyknem venovať ráno pred odchodom do práce a potom, samozrejme, celý večer a cez víkendy. Len ojedinele sa mi stane, že nie sme spolu. Snažím sa mu byť stále nablízku, aspoň dovtedy, kým ma nezačne považovať skôr za príťaž ako za prínos. Som závislý od jeho prítomnosti. Najčastejšie spolu hráme imaginárne hry. On je režisér a dáva mi pokyny, čo mám robiť. Má neskutočnú fantáziu.”

Daniel Grigar, manažér divadelno – improvizačnej skupiny 3T – Tri Tvorivé Tvory

Syn Jonáš (3)

„Absolútne. Je to náročné, keďže okrem fulltime džobu, ktorý som nedávno definitívne opustil, som manažérom improvizačného divadla a s maminou chystáme otvoriť očnú optiku. Vďaka nášmu Jonášovi som dospel a vyzrel, utriedil som si priority. Máš pred sebou človeka, ktorého učíš a formuješ. Snažíš sa mu odovzdať to najlepšie zo seba a zároveň mu dať slobodu nesúhlasiť s tebou.

Celý život som sa snažil žiť tak, že práca nie je najdôležitejšia (lebo nie je), ale pre chalana, ktorý má v sebe prirodzenú túžbu postarať sa o rodinu, a najmä v Bratislave, kde sa každý ženie, je to o čosi náročnejšie. Mám pocit, že túto tému som nemusel špeciálne riešiť. Prišiel Jonáš a vyriešil to za mňa.

Snažím sa s ním veľa rozprávať a tráviť čas vonku. V poslednom období  ho veľmi baví čítať (ja čítam, on počúva). Pokiaľ ide o plánovanie, už pár rokov fičím na Coveyho 7 návykoch a appkách, vďaka čomu sa mi život zatiaľ nerozsypal. Samozrejme, nad všetkými toolmi a princípmi vyčnieva moja Katka.”

Šimon Šicko, spoluzakladateľ a CEO spoločnosti Pixel Federation

Synovia Dávid (9), Nátan (5) a dcéra Tamara (3)

„Mám šťastie, že mám fantastickú manželku Luciu, ktorá prebrala najväčšie bremeno výchovy detí prvých 7 rokov. Venovala sa im 100 % svojho času. Zmeny v mojom pracovnom živote boli len drobné. Musel som si prepojiť kalendáre s rodinnými aktivitami. Stalo sa zo mňa ranné vtáča a oveľa radšej riešim zásadné pracovné veci doobeda.

Deťom sa venujem hlavne ráno a večer pred spaním. Mám tri spôsoby, ako s deťmi trávim v tejto fáze ich veku voľný čas. Chodíme spolu v pravidelných termínoch plávať a bicyklovať. Druhý spôsob sú pravidelné víkendové prechádzky, tretím sú spoločné dovolenky mimo Slovenska. Od septembra by sme chceli pridať spoločné aktivity aj cez týždeň.

Určite vám deti a rodina trošku prestavia životné priority a na niektoré veci sa pozeráte inak. Musím povedať, že prácu vnímam ako element sebarealizácie a mám šťastie, že robím to, čo ma baví. Z workoholika sa zo mňa stal človek, ktorý sa snaží chápať prácu v širších súvislostiach a v rovnováhe s ostatnými radosťami a povinnosťami. Najdôležitejšie je zdravie, a preto sa naozaj snažím, aby práca, rodina a šport boli v čo najlepšom balanse.”