Pre Martu Maderovú je kapusta súčasťou rodinnej tradície. Pestovateľka nás vzala na svoje pole a prezradila tajomstvo Stupavského zelé

17. októbra 2017
Autor: Apríl magazín
Foto: Apríl magazín

Poctivá ručná práca, dlhé hodiny strávené v záhrade a hra s prírodou, ktorá sa nikdy nekončí. Navštívili sme jeden z povestných dvorov stupavskej časti Mást, v ktorom žije, pestuje kapustu, predáva rezanku a tradičné zelé pani Marta Maderová. Ako sama hovorí, práca s kapustou je ťažká a nezaplatená, no napriek všetkému sa jej venuje s láskou.

Pestovanie a spracovanie kapusty nemá nikde na Slovensku takú silnú tradíciu ako v Stupave na Záhorí. Stupavské zelé je natoľko jedinečné, že sa tento rok po Žitavskej paprike stalo druhým slovenským produktom s chráneným označením pôvodu na území EÚ. Od iných sa odlišuje spracovaním, ale aj miestnou pôdou, ktorá kapuste dodáva jemne štipľavú chuť. Okrem toho sa navrstvená, našliapaná a nasolená kapusta (po záhorácky zelé) kvasí prirodzene bez pridania konzervačných látok. Čo všetko zelé ešte potrebuje, aby ho vyhľadávali aj zákazníci zo zahraničia, nám počas návštevy stupavskej časti Mást vysvetlila lokálna pestovateľka.

Bolo to v rodine odjakživa

Stupavská časť Mást je známa pestovaním kapusty a predajom Stupavského zelé. Tradíciu má aj v rodine pani Marty. „Babka, mama a svokra ju tiež pestovali. Odkedy si pamätám, vždy to bolo o kapuste. Odmalička, ako sme rástli a vládali, sme robili s kapustou. Babka ju chodila predávať do Viedne. Keby žila, mala by vyše 100 rokov,” hovorí o rodinnej histórii Marta.

„Kedysi sa chodievalo predávať do Bratislavy na centrálne trhovisko. Svokra bola stará trhovkyňa. Mala tam stánok a trvalé predajné miesto, kde sme predávali kapustu,” spomína.

Na chvíľu stíchne a uvažuje. Potom začne pohmkávať text slovenskej piesne:

„Po šiestej hodine každý deň začína
prevádzka povinne, pulty sa zaplnia,
babenky v ručníkoch, široké sukne tiež
a s rumom pod pultom začína sa deň.

Poznáte tú pesničku od Lojza? Tú o centrálnom trhovisku? Tak tá je o svokre.”

Kapuste sa treba venovať celý rok

Niekdajšiu ručnú prácu dnes nahradila technika, a preto veľmi zriedkavo počuť, že ešte stále niekto robí ručne. „Z kapustovej hlávky si dopestujeme semienka a ďalší rok v marci alebo v apríli ich vysievame. U nás doma kapustu nesejeme rovno do poľa, ale robíme priesady. Potom v máji všetko ručne sadíme na pole – každý jeden korienok prejde našimi rukami, skôr ako ho zatlačíme do zeme,” vysvetľuje. Kapuste sa treba venovať od skorej jari až do prvého snehu.

Mestské trhoviská nahradil predaj z dvora

Predaj dopestovaných produktov priamo z dvora, ktorým počas celej jesene Mást žije, je zvyk, ktorý nie je až taký starý. „Kedysi sme nepredávali rezanku, čerstvú narezanú kapustu, ale mali sme vysoké sudy, oveľa vyššie ako zárubňa. Mali sme ich päť alebo šesť a boli plné kvasenej kapusty. A všetko sa to predalo na trhovisku v meste,” vysvetľuje. Časom sa začalo predávať aj z dvora a postupne sa predaj z trhovísk presunul práve tam. Dnes sú mástske dvory plné ľudí, pred domami na ulici sú vozy s kapustou, vystavené tekvice a iná úroda.

Poctivé sa vytráca a pravá stupavská kapusta mizne

Pani Marta nás pri otázke, či je rodená Stupavčanka, opravila. „Som Másťanka. Lebo v Stupave už kapusta nie je. Kedysi ju pestovali aj v Záhorskej Bystrici – ale to bolo také mestské.” Obzrela sa a ukázala na pole. „Tu je úrodná pôda a na poli je veľmi dobrá studňa – v tej je naozaj veľa vody.” Zo studne na poli za domom je pomedzi zeleninu natiahnutá kvapôčková závlaha, ktorá prispieva k vysokej kvalite úrody. „Kedysi boli tieto polia plné kapusty, samá hlávka. Teraz už málokto pestuje.”

Prechádzkou poľom nám ukazuje, čo všetko sa tento rok urodilo. „Po ľavej strane boli zemiaky, vzadu sú ešte stále tekvice a tu hore je trochu kapusty. Potom tam je zelenina, no tá už je skoro všetka vybraná. Nejakú sme dávali aj na výstavu záhradkárov na Dni zelá. Mali sme krásnu mrkvu, petržlen, pór aj kapustu,” hovorí pri pohľade na pole pani Marta. „Najväčšia tekvica, akú sme kedy dopestovali, mala okolo 63 kíl,” pochválila sa.

O kúpu z dvora je stále veľký záujem. „Veľa ľudí si nakladá kapustu doma. Chodia k nám ľudia z východu, zo stredného Slovenska či z Rakúska.” Marta potvrdzuje, že väčšinou nie je potrebná reklama, ale spokojní zákazníci. „Aj teraz volali, či ešte máme kapustu, lebo známi si brali. Spokojný zákazník je ten najlepší,” dodáva.

Tajný recept? Soľ a láska

Pri otázke o tajných receptoch sa pousmiala a povedala: „Je to o disciplíne, o drine a o pravidelnom striekaní škodcov. Ak raz kapustu napadnú skočky, zjedia jej srdce a z kapusty nič neostane. Dobre naložiť kapustu tiež nie je ľahké.”

Počas rozhovoru si vymeníme recepty. „Dávame iba soľ – na kilo kapusty idú asi dve deká soli. Kedysi sme dávali aj rascu, no ľudia si mysleli, že sú to červíky, tak odvtedy to už nerobíme,” dodáva s úsmevom. „Niekto do kapusty nakladá aj jabĺčka, duly, bobkový list a čierne korenie. Každému chutí niečo iné, no tá stupavská je iba so soľou.”

K nákupu rada prihodí aj bonus

Ľudí, ktorí k nej chodia nakupovať, pozná, lebo sa každý rok vracajú. „Pre stálych zákazníkov mám vždy niečo odložené bokom, aby im zostalo.” Ľuďom sa snaží vyjsť v ústrety a robí všetko tak, aby boli spokojní. „Ak chce niekto narezať cibuľu alebo červenú repu, aj keď to zašpiní stroj, spravíme to, veď sa potom vyčistí. Dôležité je, že ľudia od nás odchádzajú šťastní a radi sa opäť vrátia.”

Predávať inú zeleninu vo veľkom nie je ich zámer. „Dcéra vždy hovorí, že len pre nás, no ja sa so zákazníkmi podelím aj o dopestovanú zeleninu, vždy niečo prihodím k nákupu. Aspoň urobím dobrý skutok.”

Kapuste sa venuje čoraz menej rodín. Aj políčko pani Maderovej bude o rok pravdepodobne o čosi menšie. „Venujeme sa tomu už pomenej. Aj roky máme, aj nevládzeme. Ale ešte si to držíme. Neviem, či sa dcéra bude kapuste venovať tak ako my. Je to naozaj prácne – treba na to stroje, ruky a čas. Keď chcete v záhrade robiť, musíte mať čas.”

Ak ste aj vy dostali chuť na kapustu pani Marty, namierte si do do stupavského Mástu. Pokiaľ vás nezlákajú pestovatelia v niektorom z dvorov, tak vám určite poradia, kde presne Martu Maderovú nájdete.

O Marte Maderovej

Marta Maderová je rodená Másťanka. V Stupave, ktorej pevnou súčasťou je zelé, prežila celý život. Sama si nevie predstaviť deň bez kapusty. O tom, že život nie je ľahký, sa presvedčila niekoľkokrát, no svojím úsmevom na perách dokáže človeku zlepšiť deň. Pracovala na hospodárskom oddelení diagnostického ústavu. Jej manžel zomrel v 1990 roku, no už niekoľko rokov žije a o pole sa stará s priateľom. Láskavá a prajná, taká je pani Marta, ktorej rezanku či kyslú kapustu poznajú aj v zahraničí.