Spýtali sme sa matiek na tipy, ako dohliadať na zodpovedné používanie internetu deťmi

14. novembra 2017
Autor: Simona Lichá
Foto: Shutterstock

Dospelí sú pánmi svojho času na internete, hranice online sveta detí sú však krehké. Názory na to, koľko času s počítačom je tak akurát a ako deti a tínedžerov uchrániť pred nevhodným obsahom, sa líšia. Na online dilemy sme sa opýtali šiestich matiek, ktoré tieto otázky riešia denne. Ich rady sme doplnili aj názorom psychologičky.

Jaja, mama Doroty (13) a Terezy (10): Snom dcér je mať profil na Instagrame

Jajine dcéry majú dovolené používať počítač len na školské účely. Aj keď majú mobily a tablet, aplikácie, ku ktorým majú prístup, kontrolujú rodičia. „V mobile majú aplikáciu, do ktorej nahrávajú videá na pesničky, aspoň ja som to tak pochopila, ale slúži to sčasti aj ako sociálna sieť, kde sa dá obsah lajkovať a komentovať. Ešte používajú aplikáciu na komunikáciu so spolužiakmi a s kamarátmi,” hovorí Jaja.

„Dievčatá majú dovolené mať v mobile len dve hry. Hrajú Minecraft alebo pozerajú videá youtuberov, prípadne staršie diely seriálov. Ich snom je mať konto na Instagrame, to som však zatiaľ nedovolila.”

Rodičia Doroty a Terezy dávajú pozor aj na to, čo si dievčatá do mobilov stiahnu. „Na mobile má dcéra rodičovský zámok. To znamená, že si nič nenainštaluje bez nášho súhlasu, má obmedzený počet dát. Donedávna nemala žiadne dáta, len wifi doma, a to viem ustriehnuť. Počas týždňa kontrolujem jej aplikáciu s hudobnými videami – nanajvýš jedno video a pár správ s kamarátmi,” prezrádza.

Okrem toho mama dáva pozor aj na to, koľko času na internete trávia. „Snažím sa presne vymedziť čas na pozeranie do mobilu alebo iPadu. Dohodneme sa napríklad na dvadsiatich minútach,” dodáva.

Diana, mama Mie (14): Viem, keď je dcéra online, nezatají sa

Štrnásťročnej Mii mama pri používaní internetu dôveruje. „Nekontrolujem čas, ktorý dcéra strávi na internete, keďže v mobile má dostupný internet bez obmedzenia. Jediné, čo sledujem, sú jej kamaráti na sociálnych sieťach. Na druhej strane mi vyhovuje komunikácia cez Messenger a WhatsApp. Viem, kedy je Mia online, nezatají sa,” vysvetľuje Diana.

Dcéra má denne k dispozícii mobil, tablet, ale aj notebook. Diana má prehľad a vie, že dcéra trávi čas na sociálnych sieťach, webových stránkach či pri hrách. „Medzi hry však patria aj logické, napríklad Piknik slovo alebo Slovíčkarenie,” prezrádza obľúbené aplikácie svojej dcéry.

Katka, mama Kamily (20) a Jakuba (17): Syn už ako trinásťročný spravoval hrací server

Katka je mamou dospelej dcéry a tínedžera, mala teda možnosť sledovať vývoj ich trávenia času na internete v rôznom veku. „Keď bol Jakub mladší, trávil nesmierne množstvo času hraním hier. To prerástlo až do toho, že ako 13-ročný spravoval úspešný hrací server. Naučil sa veľa o marketingu, programovaní webových stránok, zapájal sa do administrácie ľudí, ktorí mali aj 40 rokov a netušili, že ich manažuje 13-ročný chalan,” opisuje prvé skúsenosti syna na internete.

To, čo deti robia na internete, Katka nekontroluje. „Pri Jakubovi sme mali tendenciu ho jemne v tom kritickom veku časovo obmedzovať, lebo som sa bála závislosti. Našťastie je dosť vyspelý, vie si užívať život a veľa času trávi inými aktivitami. Teraz je na študijnom pobyte v Latinskej Amerike, nasáva krajinu a jej kultúru. Ledva si nájde čas na pravidelné písanie blogu,” hovorí o synovi Katka.

Mama Katka spomína aj na jednu negatívnu skúsenosť, ktorú dnes berie ako ponaučenie. „Keď mala dcéra asi 13 rokov, hrala akúsi hru o koníkoch. Vedela som o tom, no prišlo mi to neškodné. Jej kone chodili na fiktívne preteky a mohla za ne hlasovať cez SMS. To som však nevedela. Prišla som na to, až keď jej zablokovali číslo, lebo účet dosiahol sumu 400 eur. Žiaľ, tú sumu sme museli zaplatiť, nedalo sa inak. Trest pre dcéru bol odpracovať si to domácimi prácami, ktoré som ohodnotila. Bolo krásne, ako ju brat v tom nenechal samu a pomáhal jej dlh znížiť,” spomína. „Dnes sa už nad tým usmievam. Ta skúsenosť bola mimoriadne drahá, ale aj veľmi cenná. Už nikdy sa nič také nezopakovalo,” spokojne dodáva.

Katka tvrdí, že o nástrahách internetu treba s deťmi hovoriť. „Dôležitá je predovšetkým otvorená komunikácia a ponúknutie alternatívy. Ak deti nájdu nevhodne stránky s porno obsahom, treba im vysvetliť rozdiel medzi sexom a milovaním. Netreba zachádzať do detailov, ale keď sa téma erotiky a sexuality nebude doma tabuizovať, nebudú mať potrebu hľadať informácie na nevhodných stránkach,” upozorňuje Katka.

Zuzana, mama Jakuba (12) a Jurka (7): Internet nie je negatívom, pokiaľ majú synovia aj iné záľuby

Zuzanini synovia majú prístup k domácemu počítaču, starší má aj svoj vlastný notebook a mobil, mladší zas tablet. Internet je doma aj náhradou za televíziu. „Keďže nemáme televízor, synovia na internete sledujú seriály a filmy. Najviac pozerajú Simpsonovcov, to je naša domáca kultovka. Kubko má aj svoje technické projekty, takže on je pomerne aktívny používateľ, vyhľadáva si informácie, nakupuje súčiastky, komunikuje na fórach. Jurko sa na tablete hrá svojich pár obľúbených hier, napríklad šach,” opisuje.

Pre Zuzanu spojenie internet a deti neznamená niečo negatívne. Aj ona sleduje, koľko času synovia pri počítači strávia. „S Kubkom je to ťažšie, keď je zažratý do projektu, ale väčšinou sa s ním dá dohodnúť. Jasné, že každý rodič by chcel, aby decká boli na internete menej. Ja to však nevidím príliš negatívne, pokiaľ má dieťa aj iné záľuby, trávi čas aj vonku či pri iných činnostiach a nezanedbáva povinnosti. Myslím, že je to dnes už súčasť života,” tvrdí.

Lucia, mama Matildy (9) a Maríny (4): Vlastný mobil dcéry nemajú

Luciine dcéry majú prístup k internetu len doma, pod dozorom, aj to len asi desať minút denne, u babky možno trochu viac. Vlastný mobil, tablet ani počítač nemajú. Čas, ktorý majú Matilda a Marína vymedzený na internet, strávia väčšinou pozeraním videí na YouTube alebo hraním hier ako Gold Run. „Majú rady aj hry k obľúbeným filmom a seriálom,” hovorí Lucia.

Priznáva, že majú za sebou už aj negatívnu skúsenosť používania internetu, a to priamo v škole. „Spolužiak v škole žiadal spolužiačku, aby si odfotila vagínu, že to dá na sociálnu sieť. Následne triedna učiteľka potvrdila, že majú problém v družine, kde deti neodovzdávajú mobil vychovávateľke, lebo rodičia trvajú na tom, aby na zavolanie vyšli von k autu. Stalo sa aj to, že starší žiaci ukazovali mladším na internete porno,” spomína na nepríjemnú situáciu. Pri tejto príležitosti Lucia zistila, že treba o takýchto témach hovoriť nielen s vlastnými deťmi, ale aj rodičmi iných detí a učiteľmi. „Mnoho rodičov si neuvedomuje, že najmä dievčatá v súčasnosti prichádza do puberty skôr ako to bolo u našej generácie a tak preto by mali niektoré témy – napríklad sexualita a menštruácia s deťmi otvoriť doma. Nám v tom veľmi pomohla kniha Cesta na svet,” dodáva.

Zuzana, mama Tadeáša (16) a Zuzany (16): Internet im zjednodušuje kontakt s kamarátmi

Dvojičkám Tadeášovi a Zuzane rodičia pri používaní technológii dôverujú. „Internet využívajú na vyhľadávanie informácií, dopĺňanie alebo porovnávanie svojich znalostí. Radi si však pozerajú aj Instagram, Facebook, Snapchat. Technické vymoženosti im umožňujú aj kontakt s kamarátmi vzdialenými tisíce kilometrov. Poznajú stránky s filmami v anglickom, ale aj nemeckom jazyku, čím sa zdokonaľujú aj počas oddychu,” pozitívne hovorí mama Zuzana.

„Už ich nekontrolujeme. Takých 15 rokov, 24 hodín denne, sme vychovávali, kárali, odmeňovali, tolerovali, vysvetľovali, vyjednávali, pomáhali a boli pri nich, keď to potrebovali. Už vieme, že vedia,” spokojne dodáva.

Psychologička: Rodičia by mali vždy vedieť, na čo dieťa internet využíva

Podľa psychologičky Zuzany Zimovej je internet len virtuálnym priestorom, ktorý má rôznorodý obsah, a úlohou rodiča je, aby dieťa naučil orientovať sa v ňom. „Rodičia by mali vždy vedieť, na čo dieťa internet využíva, a pokiaľ si nie sú istí, že dieťa ovláda bezpečné zaobchádzanie s internetom, musia byť pri ňom a kontrolovať ho. Je dôležité, aby rodič dieťa viedol ku kritickému mysleniu. Dieťa sa musí naučiť overovať informácie, ktoré získa, na internete,“ komentuje.

Vo svojej praxi sa psychologička stretla aj s problémami súvisiacimi s používaním internetu, napríklad s kyberšikanou. „Mala som detských klientov, ktorí podliehali tlaku sociálnych sietí, a svoju hodnotu posudzovali podľa ohlasu na svoje statusy. Alebo takých, ktorí unikali do virtuálnej reality hier. To však nie je vina internetu. Keď nebol internet, deti sa ponižovali urážlivými odkazmi na laviciach, v zošitoch. Unikali do denného snenia. Aj v minulosti mali deti agresívne fantázie aj agresívne správanie. Internet dáva týmto prejavom novú platformu. Jeho nebezpečenstvo je v tom, že predstavuje ťažko kontrolovateľný priestor. Navyše ponúka anonymitu. Môžu zahodiť zábrany, ktoré majú v osobných kontaktoch,” približuje skúsenosti z praxe.

Psychologička priznáva, že v súčasnosti sa nedá úplne izolovať dieťa od internetu. „Treba sa naučiť blokovať niektoré stránky. To pomáha, kým dieťa nie je schopné rodičovské zámky prelomiť. Keď to dokáže, už nie je veľa možností zamedziť mu prístup k čomukoľvek, čo internet ponúka. Jedným z preventívnych krokov je podávať dieťaťu vhodnou formou informácie, ktorých sa rodič obáva. A najmä umožňovať dieťaťu otvorenú komunikáciu o tom, s čím sa na internete stretlo. Ak rodič trestá dieťa za to, čo hľadá na internete, dosiahne iba to, že dieťa si bude hľadať zakázané veci tajne. Lepšou cestou je diskusia o tom, čo dieťa čítalo, videlo, spýtať sa ho, ako to naň zapôsobilo, pomôcť mu nielen obsahovo, ale najmä emocionálne informácie spracovať. Dieťa môže byť vyľakané, smutné, nahnevané, zhnusené. Potrebuje sa s rodičom o tom porozprávať, dostať upokojenie,” radí rodičom Zuzana Zimová.

Ak rodičia nechcú, aby deti na internete trávili príliš veľa času, musia im byť príkladom. „Deti sa učia odpozeraním a napodobňovaním. Žiadne slová nevychovajú dieťa k regulácii internetu, ak rodič sám sedí pri počítači celé hodiny, keď píše nenávistné komentáre k iným názorom alebo keď nekriticky podlieha reklame či populizmu. Skrátka, keď sa pri používaní médií správa sám nezodpovedne a neregulovane,” uzatvára psychologička.