Vstávanie o pol šiestej, chaos a obrovská radosť. Strávili sme svadobný deň s nevestou Petrou

25. júla 2017
Autor: Veronika Pilátová, Viktória Mirvajová
Foto: Valentína Nídelová, archív Petry

svadba

Deň svadby je pre ženu očakávanou udalosťou, ktorá napokon ubehne veľmi rýchlo. Nevesta Petra, ktorá sa vydávala koncom júna v Modre, nám dovolila, aby sme s ňou prežili jej svadobný deň a zistili, ako takýto výnimočný deň prebieha a ako ho žena vníma.

Svadba Petry a Petra prezývaného Kajo sa konala v piatok 30. júna vo vinárni so záhradou v Modre. K vážnemu životnému kroku sa odhodlali po štvorročnom vzťahu. „Cez spoločných kamarátov sme sa zoznámili na Pohode. Stanovali sme vedľa seba, Kajo nepil, lebo mal nejaké tráviace ťažkosti a mne vyhovovalo, že mám s kým triezvym chodiť na koncerty,“ smeje sa Petra. Po Pohode spolu začali chodiť. Asi rok to bol vzťah na diaľku, keďže Petra študovala v Holandsku a videli sa len každých šesť týždňov.

„Je mi s ním dobre, to asi znamená, že je ten pravý,“ hovorí Petra, zároveň dodáva: „Obaja sme veľkí realisti a uvedomujeme si, že človek nikdy nevie, čo sa mu prihodí. Myslím, že sme pripravení aj na to, že raz tá najväčšia zamilovanosť pominie. Máme však dobré predpoklady na to, že to zvládneme, a naše manželstvo bude šťastné, pretože sa rešpektujeme a máme sa radi aj ako kamaráti.“

Svadbe predchádzalo aj netradičné požiadanie o ruku. Boli spolu v kine na sci-fi film, keď prišli domov, všade boli vylepené nejaké lístočky, ktoré smerovali do lezeckej miestnosti umiestnenej v dome. „Podobnú dráhu mi urobil už predtým na Valentína, keď ma naviedol k skrytej krabičke. Vyzerala ako na snubný prsteň. Akurát v nej bola žiarovka, ktorá sa nám vtedy vypálila, akože vtip. Teraz bola tá krabička na lezeckej stene, ktorú máme doma, keď som ju videla, povedala som si, že takáto unavená tam rozhodne liezť nebudem a prečo mi to, čo nám v dome chýba, nemôže normálne kúpiť? Takže ma musel dvihnúť ‚na koňa‘ a krabičku som otvárala s tým, že tam určite bude zase niečo ako žiarovka. No a bol tam prsteň,“ opísala Petra.

Január 2017 Začínajú sa svadobné prípravy

Svadobný deň sa nezačína v ráno sobáša, ale niekoľko mesiacov predtým. V prípade Petry a Petra to bolo asi pol roka pred svadbou. Koncept svadby v záhrade vinárne tvorili spoločne s hosťami. Posielali dotazníky o tom, ktoré jedlo chcú, ktorý alkohol pijú, na ktorú hudbu chcú tancovať, čo im prípravy uľahčilo. Nevesta dokonca chystala svadobné noviny, v ktorých bolo pár viet o každom zo stovky hostí.

5:30 Skoré vstávanie po párty

Hoci každá nevesta dúfa, že si pred svadbou dopraje poriadny relax, aby bola oddýchnutá a krásna, málokedy sa to podarí. Väčšinou im nedovolí spať stres alebo dokončenie posledných príprav. V prípade Petry to však bolo trochu inak. „Večer pred svadbou som bola na žúrke, lebo traja kolegovia oslavovali tridsiatku. Plánovala som, že budem len do desiatej, ale poznáte to… Kým sa ľudia zozbierajú a potom vás presviedčajú, nech ešte ostanete. Takže som domov prišla o druhej a vstávala som o pol šiestej. No cítila som sa oddýchnutá,” opísala svoje ráno Petra.

8:00 Presun do Modry

V svadobné ráno sa pár, ktorý spoločne býva v Bratislave, presunul do Modry, do vinárne so záhradou, kde sa konal obrad aj hostina. Miesto sa im podarilo dohodnúť vďaka Petrinmu otcovi, ktorého kamarát miesto vlastní. V momente, keď si ho objednávali, mal už posledný voľný termín. „Vedeli sme, že chceme záhradu, nič honosné. Hlavné bolo, nech sa tam ľudia dobre cítia,” hovorí nevesta.

Keď prišli do Modry, prípravy boli len na začiatku. „Nič nebolo pripravené, stoly neboli  rozložené, ešte nedorazila ani cateringová služba. Boli tam len kytice, ktoré som si predstavovala ako dominantu. Kvety však naplnili všetky moje predstavy, aj čo sa týka farieb.“

Prípravy spočiatku nevesta nechala na profesionálov a s budúcim manželom si našli čas na posledný nácvik svojej tanečnej choreografie.

10:00 Prvé líčenie

„Asi dve hodiny ma na obrad pripravovala vizážistka. Keď som bola hotová, ešte stále nič nebolo pripravené, tak som išla s prípravami pomáhať. Lenže pritom sa mi úplne roztiekol make-up,” smeje sa nevesta.

14:00 Nevesta pomáha chystať stoly

Keďže prírpavy trochu viazli a času bolo málo, do chystania stolov a výzdoby sa pustila aj nevesta. „Rozkladala som menovky, svadobné menu, nápojové lístky a všetko, čo mal mať každý hosť na svojom mieste,“ hovorí.

16:00 Obliekanie šiat a druhé líčenie

Pre nevesty je väčšinou dôležité nájsť dokonalé šaty. „So šatami som nevymýšľala a vybrala si jednoduché padavé, ktoré som objavila náhodne. Bola to láska na prvý pohľad, perfektne mi sadli. Boli úplne podľa mojich predstáv,” hovorí nevesta.

„Hodinu pred obradom som ešte stihla vizážistku, ktorá ma musela nanovo namaľovať. Napriek tomu som nebola vystresovaná,” hovorí nevesta.

16:30 Prichádzajú hostia

Hostí bolo na svadbe okolo stovky. Príbuzných bolo približne po 20 zo strany ženícha a nevesty, zvyšok tvorili kamaráti. Mali ich však šikovne podelených.

„Pri vchode sme mali cez aplikáciu Guestcloud digitálny zoznam hostí, rozdelený na tých, ktorí prišli len na obrad a tých, ktorí išli aj na hostinu. Postupne sme ich pri príchode prostredníctvom aplikácie registrovali, aby sme vedeli, či už môžeme začať,“ hovorí o organizácii Petra.

„Zároveň sme babám dali náramky a chalanom pierka, rozlíšené podľa toho, či išli len na obrad, alebo aj na hostinu, aby sme to vedeli ľahko rozlíšiť,” opisuje.

17:00 Oficiálny začiatok obradu

Petra si medzi prípravami a rýchlym dokončovaním ani neuvedomovala, ako rýchlo čas beží, a zrazu bolo päť hodín. „Obrad sa už mal začať a mňa zháňali matrikárky. Zabudla som si občiansky preukaz, po ktorý som sa musela vrátiť, potom som zase zháňala svedkov,” opisuje nevesta.

Do toho nastala komplikácia. „Svedkyňa nemala slovenský občiansky a zabudla si aj pas, mala len vodičský preukaz. Myslela som, že nás tie matrikárky zabijú,” smeje sa. „Už bolo desať minút po piatej, pričom nám na matrike zdôrazňovali, že nemáme meškať ani minútu. Tak sme na poslednú chvíľu zohnali Kajovho najlepšieho kamaráta, ktorý sa práve po sprchovaní obliekal a stal sa druhým svedkom,” hovorí.

17:10 Kráčanie k oltáru

Sobáš bol civilný, no veľmi emotívny. „Oltár bol na záhrade, otočený smerom k brečtanu, celé to bolo veľmi naturálne. Nie sme veriaci, ale máme radi prírodu,“ vysvetľuje.

Nevesta si tiež vymyslela, že bude k ženíchovi kráčať za zvukov netypickej svadobnej piesne: „Vybrala som si skladbu Lipová lyžka. Prvú časť tvorili pôvodné slová a druhú moju vlastná verzia s pozmenenými slovami, ktorú mi naspieval spevák. Bolo to akoby z manželovho pohľadu humorne o tom, ako stratil slobodu.“

Pocit z kráčania k oltáru si až tak neužila. „Stále mi padal závoj. Hneď ako som vychádzala z dverí, zasekol sa mi v zárubni. Všetci sa smiali so mnou. Približne po dvadsiatich metroch mi zase začal padať, až som ho nakoniec chytila do ruky a k oltáru niesla. Pri oltári mi ho do vlasov poriadne zapichla sestra. Vôbec som nesledovala, kam kráčam, vnímala som len ten závoj. Aj počas obradu som na to stále myslela,” smeje sa Petra.

18:00 Skupinové fotenie

Fotografovanie celej rodiny si mladomanželia veľmi užívali a pre Petru to bol jeden z najkrajších momentov svadby: „Pre mňa bolo najdôležitejšie, že sme sa tam všetci zišli. Fotku budem mať ako pamiatku na to, že sme sa na svadbe všetci zišli.“

18:30 Večera a zábava

Po obrade sa chaos skončil a hostia aj mladomanželia si mohli užívať jedlo a zábavu. „Vtipné bolo, že som nakoniec po prvom chode ostala pri hlavnom svadobnom stole sama. Všetci sa rozpŕchli, lebo sa chceli rozprávať so zvyškom rodiny a kamarátov, náš plán sedenia teda veľmi nerešpektovali. Dokonca ani ja s manželom sme neskôr neboli väčšinu času spolu, každý sme sa bavili s kamarátmi a blízkymi. Neprekážalo mi to, bola som rada, že sa ľudia bavia medzi sebou,“ komentuje.

20:00 Improvizované svadobné fotenie

Hoci pár nevyžadoval žiadne štylizované svadobné fotenie, fotografka Valentína Nídelová ich napokon presvedčila, aby mali aspoň pár klasických svadobných fotiek. Vytiahla ich do viníc, kde si párik zapózoval pri západe slnka.

21:00 Mladomanželský tanec

„Nácvik choreografie trval asi tri mesiace, keďže Kajo nemá zmysel pre rytmus a nevie poriadne tancovať. Hostia to vedeli, takže očakávali nejaký trápny tanček, ale Kajo sa veľmi snažil a nakoniec to dopadlo veľmi dobre,” opisuje Petra. „Začali sme Ružovým panterom, potom sme pokračovali čačou, nasledoval jive na skladbu Hit the Road, Jack, manžel mal ešte aj hip-hopové sólo, ja som mala zas jednu časť na skladbu Žienka domáca a nakoniec choreografia vyvrcholila pesničkou z Pirátov Karibiku. Bolo to vydarené, ľudia sa zabávali,” hovorí.

22:00 Prekvapenie svadobných rodičov

Oživením programu boli aj tri videá, ktoré pripravili svadobní rodičia. „Zostrihali videá z nášho detstva. Vôbec som to nečakala ani som tie videá predtým nevidela. Bolo to veľmi milé. Moja mamina ešte zložila príbeh o tom, ako sme sa spoznali, pričom použila melódiu piesne Čerešne. Naspievala to naša kamarátka a bolo to krásne. Bolo to vo vtipnom duchu, ale malo to pekný a presný význam,” vysvetľuje nevesta.

0:00 Čepčenie

Svadba bola netypická, dosť neformálna s mnohými originálnymi prvkami, no mladomanželia do nej chceli vložiť aj niečo tradičné slovenské. „Mali sme klasické polnočné čepčenie aj rituál, pri ktorom ma manžel musel vykúpiť,” objasňuje čerstvá pani.

6:00 Zábava do rána a posteľ po 24 hodinách na nohách

Zábava trvala do skorých ranných hodín. Nevesta a ženích si do postele líhali unavení, ale veľmi šťastní a spokojní.

„Pokojne by som si to ešte raz zopakovala s identickým priebehom. Už by sa mi to však nechcelo nanovo plánovať. Pre mňa bol najlepší pocit, že som tam mala všetkých ľudí, ktorých mám rada,” uzatvára nevesta.